Vedci prebudili takmer 50-tisíc ročný „zombie“ vírus: Demonštrujú čoraz väčšie riziko rozpúšťajúceho sa permafrostu
V posledných rokoch sa vedcom podarilo priviesť k životu prastaré vírusy, driemajúce v trvalo zamrznutých oblastiach Zeme. Akému riziku čelíme?
Vplyvom globálneho otepľovania dochádza v chladnejších oblastiach k rozpúšťaniu takzvaného permafrostu, alebo inak aj trvalo zamrznutých oblastí. S tým sa objavuje aj jedno výrazné riziko.
Pod snehom a ľadom sa nachádza organická hmota, ktorú nízke teploty a izolovanie pred podmienkami vonkajšieho prostredia prirodzene zakonzervovali. Ak sa tieto oblasti roztopia, organická hmota sa začne rozkladať a do atmosféry sa uvoľní veľké množstvo metánu, výkonnejšieho skleníkového plynu akým je oxid uhličitý.
V zamrznutej pôde však existujú aj nové druhy vírusov, ktoré driemali tisíce alebo stovky tisíce rokov. Tieto vírusy zamrznutá pôda uväznila v čase, kedy naša planéta vyzerala úplne inak a ich vypustenie by mohlo vyvolať celú radu problémov. Ako informuje portál CNN, tieto spiace vírusy by mohli ohroziť nielen živočíšnu ríšu, ale aj tú našu.
„Meniaci sa permafrost je dôvodom pre obavy a aj náš výskum je dôkazom toho, prečo by sme tieto oblasti našej planéty mali nechať pod ľadom,“ vysvetľuje Kimberley Miner, odborníčka na klimatické podmienky z NASA’s Jet Propulsion Laboratory.
Permafrost pokrýva približne pätinu severnej pologule a po tisícročia slúžila ako časová kapsula pre rôzne druhy vírusov. Okrem nich však výskumníci objavili aj mumifikovaných jaskynných levov či srsťou pokrytého nosorožca.
Vírusy driemajúce v ľade
V rámci novej štúdie sa však výskumníci pokúsili o niečo, čo znie akoby vystrihnuté priamo z katastrofického filmu. Z permafrostu na Sibíri zobrali niekoľko vzoriek, medzi ktorými sa nachádzali aj takzvané „zombie vírusy“. Tie vedci prebudili, aby zistili či sú stále infekčné. Za štúdiou stojí Jean-Michel Claverie, ktorý sa venuje výskumu špecifických druhov vírusov už od roku 2003. Tie sa označujú ako gigantické a ako ich názov napovedá, sú oveľa väčšie ako bežné vírusy. Tieto vírusy sú tak veľké, že ich možno pozorovať aj obyčajným mikroskopom.
Neprehliadnite
Prácu Claveriea inšpiroval výskum ruských vedcov, ktorým sa v roku 2012 podarilo oživiť 30-tisíc rokov starú rastlinu. Dokázali to pomocou časti semiačka, ktorú našli v nore veveričky. Po prvýkrát sa vedúcemu nového výskumu podarilo oživiť prehistorický vírus v roku 2014. V rámci tohto výskumu vírus spravil opäť infekčným po 30-tisíc rokoch.
V rámci bezpečnosti si Claverie vybral taký vírus, ktorý dokázal infikovať len jednobunkové améby, nie zvieratá či ľudí. Pokus opakoval aj v roku 2015 a aj tento rok. Vo všetkých prípadoch študoval vírusy, ktoré sú síce infekčné, no neškodné pre človeka, alebo iných živočíchov. Počas najnovšieho výskumu charakterizoval päť nových rodov vírusov, pričom najstarší bol takmer 50-tisíc rokov starý.
Predstavujú pre nás prehistorické vírusy riziko?
V permafroste sa však našli aj vírusy, ktoré by dokázali infikovať človeka, ak by sa prebudili. V roku 1997 našli na Aljaške mumifikované ostatky ženy, ktorá v sebe niesla kmeň chrípky zodpovednej za pandémiu v roku 1918. Na Sibíri zas našli 300-tisíc ročnú múmiu, ktorá v sebe niesla genetické stopy kiahní.
V roku 2016 Sibír zasiahla pandémia antraxu, ktorá postihla desiatky ľudí a viac ako 2-tisíc sobov. Vedci túto pandémiu spájali s roztápaním permafrostu, kvôli čomu sa do prostredia uvoľnili spóry druhu Bacillus anthracis.
Vedci síce tvrdia, že existuje riziko infekcie starými vírusmi, no zároveň vysvetľujú, že rovnako ako my môžeme byť náchylní na prastaré vírusy, rovnako aj vírusy nemusia byť prispôsobené moderným podmienkam. Znamená to, že nikto nevie povedať, ako dlho by za reálnych podmienok mohli ostať infekčnými.
Komentáre