Vedci zaoberajúci sa zemetrasením majú nový nástroj, ako môžu identifikovať príchod ničivého zemetrasenia
Vedci prišli na to, ako môžu odhadnúť, či sa zlom posunie bez zemetrasenia, alebo či sa posunie výrazne a vyvolá silné zemetrasenie.
Malá drobnosť fyziky, s ktorou sa stretávame každý deň, môže hrať kľúčovú úlohu v predpovedaní najsilnejších zemetrasení, aké môžu na našej planéte vzniknúť. Tak znejú výsledky novej štúdie, na ktorej sa podieľali vedci z University of Texas, Austin.
Touto drobnosťou je fenomén týkajúci sa trenia. Vďaka nemu môžu vedci pochopiť kedy a ako silno sa pohnú zlomy, kde dochádza k zemetraseniam. Vedci zistili, že pohyb týchto zlomov sa riadi princípom, ktorý nám vysvetľuje, prečo je ťažšie posunúť ťažkú krabicu v pokoji, ako je ju udržať v pohybe. Výskumníci v rámci svojej práce zistili, že tento fenomén určuje ako rýchlo sa zlom po zemetrasení opraví.
Ak chcete posunúť krabicu, ktorá je v pokoji, potrebujete prekonať dve sily – zotrvačnosť a trenie. Newtonove zákony nám hovoria že teleso v pokoji ostáva v pokoji a teleso v pohybe ostáva v pohybe, dokým naň nepôsobí iná sila. Keď krabicu rozhýbeme, potom nám stačí prekonať už len trenie.
Zlomy ktoré sa opravujú pomaly majú väčšiu pravdepodobnosť, že sa budú pohybovať neškodne, zatiaľ čo rýchla oprava môže viesť k veľkému a nebezpečnému zemetraseniu. Samotná štúdia však nevysvetľuje ako v budúcnosti predpovedať, kedy nastane veľké zemetrasenie. Sily stojace za veľkými zemetraseniami sú príliš komplikované. Štúdia ale prináša odpoveď na to, ako intenzívne zemetrasenie môžeme v konkrétnej oblasti očakávať.
„Rovnaké fyzikálne zákony by sa mali uplatňovať pri rôznych typoch zlomov všade na svete. So správnymi vzorkami a pozorovaniami by sme mohli začať s prvými testovacími pozorovaniami,“ vysvetľuje spoluautor štúdie, Demian Saffer.
Silné alebo slabé zemetrasenie?
V rámci svojej štúdie vedci pracovali so zlomom, ktorý sa nachádza neďaleko Nového Zélandu. Ide o známy a dobre preskúmaný zlom. Prostredníctvom počítačového modelu dokázali úspešne predpokladať, že každých pár rokov môže nastať neškodné zemetrasenie. Tento zlom sa skladá z hornín bohatých na íl, ktoré sa opravujú veľmi pomaly.
Neprehliadnite
Počas štúdie zistili aj to, že tieto horniny sa môžu po sebe skĺznuť veľmi jednoducho. Počítačový model im prezradil, že každé dva roky sa o kúsok pohnú, čím vzniknú jemné otrasy. Z rovnakého typu horniny by sa mohla skladať väčšina zlomov. Výsledky tejto štúdie môžu v budúcnosti poslúžiť na predpovedanie toho, či sa vrstvy zlomu posunú výrazne a vytvoria ničivé zemetrasenie alebo či pôjde o malý pohyb.
„V súčasnosti však nie sme o nič bližšie k predpovedaniu zemetrasení. Vieme však odhadnúť, či sa zlom posunie bez zemetrasenia, alebo či sa posunie výrazne a vyvolá silné zemetrasenie,“ tvrdí Srisharan Shreedharan, spoluautor štúdie.
Vedci sa momentálne pokúšajú odhaliť presné procesy, ktoré prebiehajú v určitých oblastiach zlomu. Oprava zlomu nedokáže vysvetliť všetko, čo sa deje pri zemetraseniach. Dáva však vedcom malé okno do fungovania subdukčných zón, kde sa stretávajú dve kontinentálne platne. Vedci pevne veria, že v nasledujúcich štúdiách objavia aj ďalšie procesy, ktoré by ich dostali o niečo bližšie k predpovedaniu silných zemetrasení.
Komentáre