Mars mohol mať divokú minulosť: Najväčšie zemetrasenie odhaľuje stopy po veľkej zrážke!
Zemetrasenie zaznamenala misia InSight, ktorá pomocou seizmických vĺn skúma vnútro červenej planéty.
V máji tohto roku misia InSight zaznamenala najväčšie zemetrasenie, aké sa na Marse objavilo. Vedci z University of California 14. decembra publikovali dve štúdie, ktoré nám prinášajú viac informácií o štruktúre červenej planéty.
Zemetrasenie malo magnitúdu 4,7 a trvalo približne štyri hodiny. Počas neho vznikli seizmické vlny, ktoré odhalili pod povrchom v planetárnej kôre stopy kolízie s masívnym objektom, ktorá sa odohrala niekedy v minulosti. O tejto kolízii už vedci uvažovali a nové dôkazy naznačujú, že sa naozaj mohla odohrať.
V porovnaní s našou planétou zemetrasenie nebolo až tak silné, no napriek tomu dokázali seizmické vlny obísť celú planétu, čo vedci zaznamenali po prvýkrát v histórii.
„Misia InSight bola navrhnutá tak, aby dokázala zaznamenať seizmické vlny, ktoré nám povedia viac o kompozícii marťanskej kôry, plášťa a jadra. Na planétu pristála v roku 2018 a odvtedy zaznamenala tisíce zemetrasení. Musela však čakať viac ako tri roky na to, kým sa objaví niečo tak veľké. Toto zemetrasenie vytvorilo rôzne druhy seizmických vĺn vrátane dvoch špeciálnych typov, ktoré sa držali pri povrchu,“ vysvetľuje Caroline Beghein, jedna z autoriek štúdie.
Pochopenie zemetrasení na Marse je dôležité pre potenciálne budúce misie s ľudskou posádkou. Vedci tak získajú lepšiu predstavu o tom, ako postaviť štruktúry schopné ustáť otrasy marťanskej zeme. Vedci taktiež skúmali rýchlosť seizmických vĺn a ich šírenie. To im ukázalo, že sa v marťanskej kôre nachádzajú známky deformácie.
Minulosť červenej planéty
Všimli si striedajúce sa vrstvy sopečných hornín a sedimentov, ktoré vznikli dávno. Vedci sa domnievajú, že sa objavili po náraze veľkého objektu, napríklad meteoiridu. Vlny sa zároveň šíria inak naprieč výšinami na južnej strane planéty ako v nížinách na severe. Vedci už dlhú dobu predpokladali, že za zvláštny tvar nížin môže práve kolízia s pomerne veľkým objektom.
Neprehliadnite
Autori štúdie zároveň poukazujú na výskyt pórovitých sedimentov v nížinách planéty. Tie v sebe ukrývajú veľké množstvo plynu, napríklad uväzneného vzduchu. Tým spomaľujú šírenie seizmických vĺn.
Minulý rok sa americkej NASA taktiež podarilo zachytiť výrazné zemetrasenie. To s najväčšou pravdepodobnosťou vzniklo po dopade možno až 12 metrového objektu. Ide o relatívne malý objekt, ktorý by v zemskej atmosfére zhorel, tá marťanská je však oveľa redšia. Dopad meteoiridu však nebol to, čo vedcov na prípade zaujalo.
Sonda Mars Reconnaissance Orbiter zachytila miesto dopadu a potvrdila, že ide o najväčší objavený kráter od čias, kedy začala NASA skúmať planétu Mars. Dopad meteoiridu zároveň odhalil ložiská ľadu. Objav ľadu na Marse je taktiež pre budúce misie dôležitý. Vďaka nemu môžu astronauti získať nielen vodu na pitie, ale aj na polievanie rastlín a výrobu raketového paliva.
Komentáre