Vedci vysvetľujú, ako vyzerajú rieky za hranicami nášho sveta: Tieto tečú dodnes

V rámci novej štúdie výskumníci preskúmali dávne riečne systémy Marsu a dodnes pretrvávajúce rieky mesiaca Titan.

rieka na marse
Zdroj: Dotted Yeti / Shutterstock.com

Voda na povrchu planéty síce nie je až tak bežná, no ako naznačuje nový výskum z MIT, rieky sa na povrchu kozmických telies objavujú častejšie. Dnes vieme, že v minulosti mala planéta Mars na povrchu vodu, oceány jazerá a rieky, no rieky sa objavujú na povrchu mesiaca Titan dodnes, hoci sú iné než by sme čakali.

Na povrchu Titanu aj dnes nájdeme rozsiahle riečne systémy, kde namiesto vody tečie tekutý metán. Výskumníci z inštitútu MIT vyvinuli novú metódu, v rámci ktorej dokážu zistiť, ako prudko dnes rieky na Titane tečú a ako prudko zvykli tiecť na Marse. Nová technika používa satelitné snímky na odhadnutie rýchlosti pohybu tekutiny a ukladania sedimentov po prúde rieky.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Nová metóda vedcom pomohla odhadnúť rýchlosť a hĺbku riek na Marse, ktoré existovali pred viac ako miliardou rokov. Rovnaký výskum vykonali aj na Titane, no hustá atmosféra mesiaca a jeho vzdialenosť od Zeme výrazne prácu vedcov sťažili.

„Titan je mimoriadne zaujímavé teleso, pretože je stále aktívne. S pomocou našej novej metódy sme dokázali vytvoriť realistické predpovede ohľadom miesta, na ktoré sa dlhú dobu nepozrieme. Čo sa týka Marsu, v tomto prípade sme vytvorili akýsi stroj času, pomocou ktorého sme mohli preskúmať dnes už dávno mŕtve riečne systémy,“ tvrdí Taylor Perron, jeden z autorov štúdie.

Tok riek za hranicami Zeme

Štúdia vznikla na základe prekvapivého riečneho systému mesiaca Titan. O mesiaci vieme prostredníctvom sondy Cassini, ktorá počas misie vytvorila niekoľko záberov. Keď sa vedci na tieto zábery pozreli, všimli si, že ústie rieky nemá charakteristické delty, ako veľa riek na Zemi. Autori štúdie sa zamýšľali nad tým, či rieky na Titane nemajú dostatočne silný prúd, alebo prenášajú len málo sedimentov.

Ako prvé vedci zobrali merania riek, ktoré iné výskumy vykonali priamo na mieste. Na základe bohatého datasetu našli univerzálny vzťah medzi šírkou, hĺbkou a sklonom rieky. Následne vytvorili model, ktorý však bral do úvahy aj iné premenné, napríklad gravitáciu či veľkosť a hustotu sedimentov.

„Ak zohľadníme všetky premenné, zistíme, že aj rieky pod odlišnou gravitáciou a s inými materiálmi by mali sledovať podobné vzťahy. Vďaka tomu môžeme náš model uplatniť aj na iné planéty,“ hovorí Perron.

Na Zemi môžu vedci vyraziť do terénu a odmerať šírku rieky, jej sklon a priemernú veľkosť sedimentov. Na iných planétach je situácia o čosi komplikovanejšia. Pozorovania sa zakladajú primárne na záberoch z obežnej dráhy a meraní prevýšenia, čo všetko vykonávajú satelity. Okolo Marsu obieha niekoľko satelitov, ktoré vytvorili detailné zábery planéty. Z Titanu veľa záberov nemáme.

Čo sa Marsu týka, výskumníci skúmali rieky, ktoré mali dávno viesť do kráterov Gale a Jezero. V oboch prípadoch sa predpokladá, že v týchto kráteroch vzniklo jazero. Autori štúdie tvrdia, že do krátera Gale tiekli rieky najmenej 100-tisíc rokov a do krátera Jezero najmenej milión rokov. To je teoreticky dostatočný čas na vznik života.

Ako tečú rieky na iných planétach
Rieka na mesiaci Titan zachytená sondou Cassini. Zdroj: NASA/JPL-Caltech/ASI

Mesiac Titan ukázal, že skúmané rieky možno porovnať s najväčšími riekami na Zemi. Predpokladajú, že v oboch prípadoch mali rieky tok podobný rieke Mississippi. Zároveň dokázali transportovať dostatok materiálu na to, aby vznikli v ich ústí riečne delty. Autori zistili aj to, že rieky s rovnakým tokom ako na Zemi, by na Titane mali byť širšie a mať menší sklon.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre