Veda a výskum

Vedci vyriešili 400-ročnú záhadu: Prečo jedna z prvých výbušnín na svete, traskavé zlato, vytvára fialový dym

Prvá výbušnina na svete, traskavé zlato, vytvára po explózii fialový dym. To si všimli alchymisti už pred 400-rokmi, no doteraz sme nevedeli, prečo je tomu tak.

Takzvané traskavé zlato, resp. fulminát zlatý, je vôbec prvou výbušninou na svete. Ide o vysoko nestabilnú a výbušnú látku. Výbušninu poznáme už viac ako 400 rokov, no až doteraz sme nedokázali odpovedať na jednu zásadnú otázku. Prečo vzniká fialový dym, keď sa traskavé zlato odpáli?  

Traskavé zlato je mix viacerých zlúčenín, pričom amoniak poskytuje väčšinu explozívnej sily tejto látky. Objavená bola v 16. storočí a nemecký alchymista Sebald Schwaertzer ako prvý popísal nezvyčajný fialový dym po odpálení tejto výbušniny. Svoje zistenia popísal v knihe Chrysopoeia Schwaertzeriana.  

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Následne počas 17. a 18. storočia viacerí odborníci skúmali, prečo táto látka vytvára fialový dym. Alchymistov tej doby “explodujúce zlato” mimoriadne zaujímalo a veľa z nich bolo zranených pri výskume traskavého zlata. Traskavé zlato je totiž látka, ktorá môže explodovať už pri najmenšom dotyku. Až v 17. Storočí začalo mať traskavé zlato praktické využitie. Chemik menom Johann Rudolf Glauber využíval fialový dym na pozlacovanie rôznych objektov. Neskôr sa traskavé zlato používalo vo fotografii kvôli jeho svetlocitlivej vlastnosti.  

Počas 19. Storočia výskumníci pokračovali v hľadaní chemickej formule pre traskavé zlato. Carl Wilhelm Scheele zistil, že amoniak je látka, ktorá poháňa explóziu a po detonácii vzniká primárne dusíkový plyn. Jeho formula sa ukázala neskôr ako nesprávna, no výskumníkom poskytla dobrý odrazový bod.  

Vedúcou teóriou dlhú dobu bolo, že pri explózii vzniká oblak tvorený nanočasticami zlata. Výskumníci z University of Bristol v rámci svojej novej štúdie našli definitívnu odpoveď na to, čo nezvyčajný sfarbený dym vytvára.  

“Sme radi, že sa nám v rámci našej práce podarilo vysvetliť záhady tohto materiálu,” tvrdí profesor Simon Hall, vedúci výskumu.  

Častice zlata vo fialovom dyme

V rámci výskumu autori štúdie vytvorili traskavé zlato a následne odpaľovali 5 mg vzorky na hliníkovej fólii. Po explóziách zachytávali dym pomocou medených sieťok a analyzovali ho pomocou elektrónového mikroskopu. Tu sa potvrdilo, že vo fialovom dyme skutočne možno nájsť sférické nanočastice zlata.  

“Náš výskum odhalil, že sa v dyme nachádzajú sférické nanočastice zlata. Potvrdili sme tým teóriu, podľa ktorej práve zlato stálo za nezvyčajným sfarbením dymu,” vysvetlil Hall.  

Autori štúdie chcú podobnú metódu využiť aj pri iných traskavých kovoch, napríklad platine, striebre, ortuti či olove. Veria že ich metóda umožní zistiť pravú podstatu dymu týchto explozívnych látok.  

Traskavé zlato bolo predmetom mimoriadneho vedeckého záujmu v rannom a strednom období chémie. Dnes preto poznáme veľa spôsobov, ako ho syntetizovať. Nie všetky cesty však vedú k rovnakému produktu. Dnes sa traskavé zlato používa ako prechodný bod v reakcií, počas ktorej sa zo zlata s malou čistotou vytvára kvalitné čisté zlato a to sa následne používa v elektronických produktoch.  

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close