SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Rajský plyn ako biologická stopa? Nová štúdia predkladá zaujímavú teóriu, ako nájsť život mimo Zeme

Rajský plyn, alebo inak aj oxid dusný, sa používa v medicíne ako anestetikum.

Podľa čoho nájdeme život vo vesmíre? Výskum vedcov z University of California Riverside naznačuje, že pomerne zvláštna látka by mohla prezradiť, či sa na planéte nachádza život alebo nie. Tou látkou je rajský plyn.

Rajský plyn, alebo inak aj oxid dusný, je bezfarebný, nehorľavý plyn, ktorý sa používa v raketových motoroch, ale aj v medicíne ako anestetikum. Výskumníci tvrdia, že aj rajský plyn by sa mohol považovať za biologickú stopu, teda látku indikujúcu existenciu života na planéte. Za najväčšie biologické stopy sa však spravidla považujú látky, ktoré nájdeme v atmosfére Zeme.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

„Kyslík a metán sa považujú za výrazné biostopy a vedci naozaj dlho uvažovali, či ich na zoznam zaradiť. Čo sa však týka oxidu dusného, len pár výskumníkov s ním počítalo ako s možnosťou,“ vysvetľuje Eddie Schwieterman.

V rámci výskumu Schwieterman skúmal, koľko oxidu dusného by mohli živé organizmy na planéte podobnej Zemi vyprodukovať. Následne vytvorili model simulujúci planéty na orbite okolo hviezdy. Cieľom modelu bolo ukázať, koľko rajského plynu by dokázali zachytiť vesmírne observatóriá, napríklad Webbov vesmírny teleskop. V najbližšej vhodnej sústave, TRAPPIST-1, by sa dal odhaliť oxid dusný na podobných úrovniach ako CO2 alebo metán.

Biologická stopa?

Živé organizmy dokážu vytvoriť oxid dusný niekoľkými spôsobmi. Na jeho výrobe sa podieľajú mikroorganizmy, ktoré neustále premieňajú zlúčeniny dusíka na rajský plyn. Ako vysvetľuje Schwieterman, život vytvára dusík ako odpadový materiál, ktorý sa následne pomocou mikróbov mení na nitráty. Za správnych podmienok v oceáne dokážu baktérie premeniť nitráty na rajský plyn. Ten následne uniká do atmosféry.

Prítomnosť rajského plynu však neznamená život. Existuje spôsob, ako môže vzniknúť abioticky, napríklad prostredníctvom bleskov. Počas búrok však vznikajú aj iné látky, ktoré by vedcom prezradili, čo naozaj vytvorilo oxid dusný.

Už v minulosti vedci uvažovali nad rajským plynom ako biologickou stopou, no ich hlavnou kritikou bolo, že z veľkých vzdialeností by sa plyn hľadal ťažko. Schwieterman ale vysvetľuje, že tieto kritiky sa zakladajú na hodnotách oxidu dusného v atmosfére Zeme.

„Niektorí veria tomu, že ak sa na Zemi nenachádza veľa oxidu dusného, potom by sme ho ťažko hľadali aj na iných svetoch,“ tvrdí Schwieterman.

V tomto prípade vedci ale neberú do úvahy históriu Zeme. V určitých momentoch mala naša planéta podmienky, ktoré umožnili väčšie koncentrácie oxidu dusného v atmosfére. Tieto historické podmienky môžu odzrkadľovať súčasný vývoj exoplanéty. Schwieterman vysvetľuje, že by mali astrobiológovia zvážiť aj iné plyny ako potenciálne biologické stopy. Webbov vesmírny teleskop sa už čoskoro pozrie na planéty sústavy TRAPPIST-1 a vedci by dovtedy mali vedieť, čo vlastne hľadajú.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close