Vedci vypočítali, koľko ľadu stratila Antarktída za posledných 25 rokov. To číslo je až šialene veľké!

Západná Antarktída sa mení rapídnym tempom a vedci našli hlavného vinníka.

antarktida titulka
Zdroj: welsh boy (CC BY-SA 2.0)

Podľa nového výskumu vedcov z University of Leeds za posledných 25 rokov stratil najrýchlejšie sa meniaci región Antarktídy až 3-bilióny ton ľadu. Zmeny pozorovali v oblasti Amundsenovho mora.

Túto oblasť tvorí 20 významných ľadovcov, ktoré pokrývajú rozlohu štyrikrát väčšiu ako je rozloha Spojeného kráľovstva. Tieto ľadovce môžu výrazným spôsobom ovplyvniť ako sa mení hladina svetových oceánov. Ak by sa zo dňa na deň všetok ľad rozpustil, globálne hladiny by sa zdvihli o približne jeden meter.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

V rámci nového výskumu sa vedci bližšie pozreli na rovnováhu hmoty v oblasti Amundsenovho mora. V tomto prípade sledovali koľko snehu a ľadu pribudne vďaka sneženiu, ale aj koľko hmoty ubudne roztápaním a lámaním ľadovcov. Ak sa ľadové štruktúry topia rýchlejšie ako stihne sneh a ľad pribúdať, oblasť stráca svoju celkovú hmotnosť a prispieva k zdvihnutiu morských hladín.

„20 ľadovcov v západnej Antarktíde za posledné štvrťstoročie stratilo strašne veľa ľadu a nič nenasvedčuje tomu, že by to malo prestať,..“, hovorí Benjamin Davison, ktorý viedol novú štúdiu.

Výsledky štúdie ukazujú, že medzi rokmi 1996 a 2021 západná Antarktída stratila 3,3-bilióny ton ľadu. Tým prispela ku zdvihnutiu morských hladín o približne 9 milimetrov. Autori štúdie predpokladajú, že najvýraznejším ťahúňom straty ľadu sú zmeny v teplote oceánu a oceánskych prúdoch.

„Vedci starostlivo monitorujú čo sa deje v oblasti Amundsenovho mora. Ide o región, ktorý je mimoriadne dôležitý pre budúcnosť a zmeny v hladinách morí a oceánov. Ak by sa v nasledujúcich rokoch výrazne zdvihli hladiny vody, potom by boli ohrozené mnohé pobrežné komunity,“ vyjadril sa doktor Benjamin Davison.

Extrémne zmeny

Počas výskumu si zároveň všimli, že za posledných 25 rokov si tento región prešiel niekoľkými extrémnymi prejavmi počasia. Tieto udalosti zakomponovali do svojich výpočtov a zistili, že môžu až za 50% zmien, ktoré sa v danom regióne odohrali.

Jednou z udalostí bolo takzvané „snežné sucho“ medzi rokmi 2009 a 2013. Išlo o obdobie mimoriadne nízkych snehových zrážok, čo prispelo k úbytku ľadu. Autori štúdie predpokladajú, že dôsledkom tohto sucha sa hladina vody zdvihla o 25% viac, ako v roku priemerných snehových zrážok.

Medzi rokmi 2019 a 2020 sa naopak objavilo prehnane veľké množstvo zrážok. Následkom toho sa dvíhanie morských hladín zmenšilo o približne polovicu.

„Ostali sme prekvapení. Nepredpokladali sme, že snehové zrážky môžu takýmto výrazným spôsobom ovplyvniť ľadovce v oblasti v rozmedzí dvoch až piatich rokov. Myslíme si, že by mohli hrať dôležitú úlohu v ekosystéme západnej Antarktídy, hoci stále budú hrať sekundárnu úlohu. Hlavnou príčinou zmien ostávajú zmeny v teplotách oceánu a oceánskych prúdov,“ tvrdí Davison.

Za posledných 25 rokov si vedci všimli ústup ľadovca Pine, z ktorého sa oddelil menší, no rapídne akcelerujúci ľadovec. Ten nazvali Piglet a v budúcich štúdiách ho budú vedci sledovať.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre