Vedci urobili kľúčový objav o záhadnom pôvode egyptskej Veľkej sfingy
Výskumníci v rámci novej štúdie odhalili záhady jednej z najslávnejších stavieb na svete.
Sfinga je po egyptských pyramídach najfascinujúcejšou a najzáhadnejšou stavbou staroegyptskej kultúry. Výskumníci sa už roky snažia prísť na to, čo má táto zvláštna stavba vyobrazovať a ako pôvodne vyzerala. Jednou z najväčších otázok v tomto smere ostáva, či Egypťania Sfingu postavili z ničoho, alebo pri jej vzniku hrala úlohu príroda.
Vedci z New York University sa v rámci novej práce pokúsili nájsť na túto otázku odpoveď. Vytvorili preto model, ktorý sa pozerá 4500 rokov do minulosti a pokúša sa napodobniť podmienky, ktoré v tej dobe existovali. Výskumníci dospeli k záveru, že príroda skutočne mohla vytvoriť tvary, ktoré Sfingu pripomínajú a Egypťania mohli len dotvoriť jednu z najcharakteristickejších stavieb na svete.
“Naše zistenia ponúkajú vysvetlenie, ako mohla egyptská Sfinga vzniknúť. Predpokladáme, že nejakú úlohu v tom mohol hrať prirodzený proces zvetrávania. Dokázali sme, že prírodné tvary pripomínajúce Sfingu môžu vzniknúť z materiálov, ktoré zvetrávajú rýchle prúdy,” tvrdí jeden z autorov štúdie, Leif Ristroph.
V rámci práce sa zamerali na neobvyklú skalnú formáciu, ktorú vedci nazývajú yardang. Yardangy vznikajú primárne v púšťach, kde skaly opotreúvajú veterné prúdy, ktoré prenášajú prach a piesok. Autori štúdie majú podozrenie, že veterné prúdy, prach a piesok mohli vytvarovať yardang do podoby Sfingy a Egypťania už len dotvorili jednu z najslávnejších stavieb na svete.
Procesy, ktoré mohli pomôcť formovať Sfingu
Výskumníci skombinovali mäkkú a tvárnu hlinu s pevnejším materiálom vo vnútri, čo malo simulovať terén severovýchodného Egypta. Následne tento materiál obmývali prudkým prúdom vody, čím simulovali vietor, ktorý skalnú formáciu postupne tvaroval. Ukázalo sa, že z pevnejších vrstiev sa stala hlava Sfingy a ďalšie charakteristiky, napríklad krk a laby, sa postupom času vytvorili taktiež.
“Náš experiment ponúka mimoriadne jednoduchú teóriu, ktorá nám ukazuje, ako mohla Sfinga vzniknúť. Tvrdíme, že ide o proces erózie, ktorý postupom času vytvoril skalnú formáciu, ktorá Egypťanom pripomínala ležiace zviera,” vysvetlil Ristroph.
Autori štúdie veria, že tieto zistenia pomôžu ďalším archeológom. V práci odhalili faktory, ktoré môžu ovplyvniť formáciu skál. Hlavným poznatkom je, že terén nebýva kompozične jednotný. Nejaká vrstva môže byť jemnejšia ako iná a s prirodzeným zvetrávaním môžu vzniknúť zo skál naozaj zaujímavé tvary.
Neprehliadnite
Zaujímavejšie skalné formácie môžu vzniknúť napríklad tak, že ak prúdenie vetra narazí na pevnejšiu vrstvu, táto vrstva odkláňa prúdenie okolo tvrdších materiálov a smeruje ich k jemnejším materiálom, ktoré sa postupom času tvarujú ďalej. Čo sa týka samotnej Sfingy, je možné, aby príroda skalnú formáciu vytvarovala do podoby, ktorá zhruba pripomínala sediacu alebo ležiacu šelmu. Prírodný úkaz pravdepodobne Egypťanov fascinoval a nakoniec ho pretvarovali do podoby, v akej Sfingu vidíme dnes.
Komentáre