Vedci „ukázali prstom“ na vinníka najhoršieho globálneho otepľovania v histórii Zeme
Výskumníci z University of Utah v rámci novej práce "ukazujú prstom" na vinníka, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou odštartoval brutálne klimatické zmeny.
Pred približne 56 miliónmi rokov si Zem prešla devastujúcim obdobím klimatických zmien, ktoré je dnes známe ako teplotné maximum medzi obdobiami paleocén a eocén, skrátene PETM. Počas tohto obdobia sa zdvihli teploty na celom svete o 5 až 8 stupňov Celzia.
V rámci novej štúdie výskumníci z University of Utah analyzovali vzorky získané z dna Atlantického oceánu a potvrdili tým dlho pretrvávajúcu teóriu, podľa ktorej za tieto zmeny môže masívny únik skleníkových plynov do atmosféry, ktorý bol spôsobený sopečnou činnosťou. Počas PETM drastické klimatické zmeny viedli k vymretiu obrovského množstva morských a suchozemských organizmov.
Autori štúdie po analýze stoviek vzoriek dospeli k záveru, že počas obdobia intenzívnej sopečnej činnosti z hydrotermálnych ventilov na dne oceánov uniklo obrovské množstvo metánu, skleníkového plynu, ktorý sa považuje za horší ako oxid uhličitý. Predpokladá sa, že PETM nastalo v období, kedy sa Amerika a Európa začali od seba oddeľovať a vytvorili tým Severný atlantický oceán. Zem sa v tej dobe oteplila o 5 až 8 °C, čo viedlo ku zmene kompozície oceánov. Tieto drastické zmeny trvali podľa odhadov vedcov približne 200-tisíc rokov.
„Naša práca potvrdzuje, že hydrotermálne ventily hrali počas tohto procesu mimoriadne dôležitú úlohu. Z dôkazov vieme vyčítať, že v oblasti severného Atlantického oceánu došlo v období začiatku PETM k erupciám hydrotermálnych ventilov vo veľmi plytkých vodách,“ vysvetľuje Sarah Lambart, jedna z autorov štúdie.
PETM nám ukazuje ako Zem reaguje na otepľovanie
Klimatické zmeny počas PETM sa častokrát prirovnávajú ku dnešnému globálnemu otepľovaniu, hoci príčiny vzniku sú v oboch prípadoch rozdielne. Podobné sú však obe klimatické zmeny hlavne tým, že zohriate sedimenty aj vtedy boli bohaté na uhľovodíky. V praxi to znamená, že vedci môžu použiť PETM na pochopenie toho, ako Zem reaguje na rapídne spaľovanie fosílnych palív. Zároveň však autori štúdie poznamenávajú, že dnešné globálne otepľovanie prebieha približne stokrát rýchlejšie, než otepľovanie počas teplotného maxima.
Ako sme už spomenuli, metán je oveľa silnejším skleníkovým plynom ako oxid uhličitý. Za „výhodu“ však môžeme považovať to, že sa eventuálne v atmosfére rozloží. Na krátkom časovom úseku však uvoľnenie veľkého množstva metánu do atmosféry môže mať katastrofické dôsledky pre planétu. Práve uvoľnenie metánu mohlo odštartovať PETM. Táto udalosť zároveň sedela s rozpadom kontinentu a vzniku Atlantického oceánu, ktorý spôsobila sopečná činnosť.
Neprehliadnite
Nová štúdia naznačuje, že sa metán uvoľňoval primárne z hydrotermálnych ventilov, ktoré sa nachádzali v plytkých vodách. Autori nevylučujú ani to, že sa mohli nachádzať nad hladinou vody. Tak, či onak, v konečnom dôsledku sa mohlo do atmosféry uvoľniť viac metánu, než ukazovali predchádzajúce odhady.
Nesmieme zabúdať že hovoríme o období, kedy sa dva kontinenty od seba oddeľovali a medzi nimi sa formoval nový oceán. Ak by sa metán uvoľnil v hĺbke dnešného severného Atlantiku, počas cesty na povrch by oxidoval do oxidu uhličitého, menej silného skleníkového plynu. Potrebujeme ale ďalšie výskumy na to, aby sme procesy za PETM pochopili úplne. Vedci priznávajú, že zatiaľ nemáme 100% istotu, že za otepľovaním skutočne stála sopečná činnosť. Skleníkové plyny sa uvoľňujú napríklad aj roztápaním permafrostu. Autori štúdie pokračujú v analýze vzoriek a v prípade sú ďalšie výskumy.
Komentáre