Vedci si myslia, že došli na to, čo nakoplo vznik života na Zemi. Ďakujeme našej existencii tomuto procesu?!

Nemusel to byť blesk, ktorý udrel do jazierka s pestrou chemickou kompozíciou. Autori štúdie hovoria o ďalších procesoch, ktoré mohli podporiť vznik života.

zivot blesk
Zdroj: Martin Capek / Shutterstock.com

Zem je momentálne jedinou planétou, o ktorej vieme, že je schopnou podporovať život. Stačí sa poobzerať okolo a môžeme si všimnúť obrovskú diverzitu organizmov. Výskumníci však stále nemajú jasno v tom, ako život na planéte začal.

Doteraz najlepšia teória vznikla v 19. storočí a vysvetľovala, že život začal v malom a teplom jazierku, ktoré zasiahol blesk. Pestrá chemická kompozícia jazierka, spolu s energiou a teplom blesku, nakopli chemické reakcie, ktoré vytvorili prvé organické molekuly. Vedci však pomaly začínajú preskúmavať aj iné alternatívy.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Príkladom je aj nová štúdia v časopise Scientific Reports. Autori v rámci nej preskúmali vznik molekúl potrebných pre vznik života. Výsledky naznačujú, že meteory alebo vulkanické erupcie mohli krátko po vzniku Zeme hrať v tomto prípade významnejšiu úlohu, než sme si doposiaľ mysleli. Za predchodcov organických molekúl sa považujú uhľovodíky, aldehydy a alkoholy. Ako už bolo spomenuté, tieto látky potrebovali k chemickým reakciám energiu a teplo, ktoré mohol dodať blesk, ale aj sopečná aktivita, alebo dopad kozmických objektov. V tomto smere vedci nemajú k dispozícii množstvo relevantných dát, preto nie je jasné ktorý z mechanizmov hral pri vzniku organických molekúl hlavnú úlohu.

„Nie je jednoduché s istotou povedať, ktorý mechanizmus bol dominantným a či vôbec existoval nejaký hlavný mechanizmus. K vytvoreniu záverov nám chýbajú kľúčové dáta,“ píšu autori štúdie.

Vznik prebiotických látok

Autori zisťovali, či môžu častice bohaté na železo pomôcť konverzii oxidu uhličitého na uhľovodíky, metanol, etanol, formaldehyd, či acetaldehyd. Všetky tieto látky sú dôležitými predchodcami pre lipidy, nukleosidy, cukry či aminokyseliny. Zistili, že tieto častice vykazujú katalytickú aktivitu v prítomnosti prirodzene sa vyskytujúcich minerálov a atmosférického oxidu uhličitého, vody a vodíka. Reakcie prebiehajú pri teplotách a tlakoch, ktoré existovali na mladej Zemi.

K výsledkom sa dopracovali pomocou experimentu, v ktorom simulovali niekoľko rôznych podmienok, ktoré mohli podľa iných štúdií existovať na mladej Zemi. Simulácie pracovali s tlakom od 9 do 45 barov a teplotami medzi 150 až 300 stupňami Celzia. Zároveň simulovali vlhké a suché podnebie tým, že do atmosféry pridali buď vodík alebo vodu.

Ďalším krokom bola simulácia dopadov asteroidov alebo sopečných erupcií. V tomto smere simulovali usádzanie častíc meteoritov alebo sopečného popola. Častice bohaté na železo, ktoré prišli s meteoritmi, alebo sa na povrch dostali prostredníctvom sopečnej činnosti, podporovali pretváranie oxidu uhličitého na rôzne látky. Uhľovodíky vznikali pri teplotách 300 stupňov Celzia, no aldehydy a alkoholy vznikli pri nižších teplotách. Atmosféra sa postupom času ochladzovala, čo mohlo viesť k väčšej produkcii alkoholov a aldehydov.

„Vieme, že atmosféra Zeme sa postupom času presúvala ku kompozícii bohatšej na kyslík. Veríme, že organické zlúčeniny obsahujúce kyslík mohli postupom času vznikať efektívnejšie, čím sa podporila syntéza komplexnejších prebiotických zlúčenín,“ tvrdia autori.

V závere štúdie píšu, že mladá Zem a podobné exoplanéty možno považovať za gigantické katalyzátory konvertujúce atmosférické plyny na komplexnú prebiotickú organickú hmotu.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre