Vedci odkryli faktory z mimo Zeme, ktoré prispeli k dobám ľadovým. Tento cyklus prebieha aj dnes, dopĺňajú!

V rámci novej štúdie sa vedci pozreli na dávnu dobu ľadovú a skúmali, čo všetko môže ovplyvniť jej trvanie.

doba ladova
Zdroj: tsuneomp / Shutterstock.com

Výskumný tím zložený z klimatológov a astronóma z CFCA v rámci novej štúdie vytvoril počítačový model, ktorý reprodukoval cyklus glaciálnych období, inak známych aj ako ľadových dôb, ktoré prebiehali od 1,6 do 1,2-miliónov rokov dozadu. Počas štúdie zistili, že cyklus ľadových dôb bol poháňaný astronomickými silami spôsobom, ktorý sa líši od procesov prebiehajúcich v modernej dobe.

Výsledky tejto práce nám pomáhajú lepšie pochopiť nielen minulosť, ale aj budúcnosť kontinentálnych ľadovcov a podnebia našej planéty. Zem obieha okolo Slnka, no popritom sa točí aj okolo svojej osi. Orientácia tejto osi sa postupom času mení vplyvom gravitácie Slnka, Mesiaca a ďalších planét Slnečnej sústavy. Ide o astronomické sily, ktoré ovplyvňujú prostredie našej planéty tým, že pomaly menia distribúciu slnečného svetla a prehlbujú kontrast medzi ročnými obdobiami.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Kontinentálne ľadovce sú citlivé na tieto externé zmeny, čo vedie k cyklu ľadových dôb a interglaciálnymi obdobiami. Tento cyklus prebieha aj dnes a vieme, že moderný glaciálny a interglaciálny cyklus má trvanie približne 100-tisíc rokov. V rámci štúdie ale vedci zistili, že glaciálny cyklus v období skorého pleistocénu, pred približne 800-tisíc rokmi, prebiehal rýchlejšie. Tento cyklus trval len 40-tisíc rokov. Výskumníci dlho predpokladali, že za touto zmenou stoja astronomické sily, no až donedávna nechápali aké procesy za ňou stoja.

Čo ovplyvňuje doby ľadové na Zemi?

Viac informácií priniesla nová simulácia. Vedci využili špičkové vedecké teórie popisujúce astronomické sily v našej sústave a vylepšený klimatický počítačový model. Táto simulácia dokázala rekonštruovať 40-tisíc ročný glaciálny cyklus v období skorého pleistocénu. Popri tom ale autori dokázali identifikovať tri mechanizmy, prostredníctvom ktorých dokázali astronomické sily vyvolať zmeny v klimatických podmienkach našej Zeme.

Prvým mechanizmom sú pomalé zmeny v orientácii zemskej osi. Druhým mechanizmom je roztápanie ľadovcov, ktoré je vyvolané hlavne polohou letného slnovratu na obežnej dráhe okolo Slnka, ktorý nastáva v najbližšom bode obežnej dráhy k Slnku. Posledným mechanizmom je načasovanie zmien orientácie zemskej osi a polohy letného slnovratu na obežnej dráhe. Tieto dva faktory určujú trvanie interglaciálneho obdobia.

„Čoraz viac geologických dôkazov nám ukazuje, že v minulosti mala Zem iný klimatický režim, než dnes. Naše simulácie dokázali dobre zrekonštruovať glaciálny cyklus v období pleistocénu a zároveň nám ukázali komplexný dopad astronomických síl na tento cyklus,“ vyjadril sa jeden z autorov štúdie, Takashi Ito.

Táto práca ponúkla detailnú simuláciu, ktorá umožnila vedcom náhľad do minulosti. Autori získali lepšie pochopenie pre sily, ktoré ovplyvňujú podmienky našej planéty Zem. Zároveň ale tvrdia, že ich práca môže slúžiť ako začiatočný bod pre ďalšie výskumy. V ďalších vedeckých prácach by mohli vedci zistiť, ako budú astronomické sily ovplyvňovať klimatické podmienky Zeme v budúcnosti.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre