Veda a výskumVesmír

Vedci odhaľujú novú formu ľadu: Objav môže prepísať všetko, čo vieme o najdôležitejšej látke pre život

Na Zemi je nedávno objavená forma ľadu vzácnosťou, no vo vesmíre by sme ju nemuseli dlho hľadať. Objav môže zmeniť naše chápanie vody.

V rámci novej štúdie výskumníci z University College London objavili nový typ ľadu, ktorý sa na vodu podobá viac, než akékoľvek známe skupenstvo. Autori tvrdia, že objav pomôže lepšie pochopiť vodu a mnohé záhady, ktoré okolo nej pretrvávali.

Nový druh ľadu je amorfný, čo znamená, že jeho štruktúra nie je až tak úhľadne usporiadaná, ako pri typickom kryštalickom ľade. Na Zemi je tento druh ľadu vzácnosťou, no môže sa vyskytovať hlavne vo vesmíre. Toto prostredie je oveľa chladnejšie a tým pádom ľad nemá dostatok tepelnej energie na to, aby formoval kryštály.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

V rámci štúdie vedci vytvorili novú formu ľadu procesom, počas ktorého umiestnili spolu s ľadom do nádoby aj kovové guličky. Nádobu následne schladili na -200 stupňov Celzia a začali s ňou intenzívne triasť. Namiesto toho, aby sa vytvorili drobné kúsky obyčajného ľadu, vznikla amorfná forma, ktorá pripomínala skôr obyčajnú vodu, ibaže v pevnom skupenstve. Nový druh ľadu sa nazýva Strednehustý amorfný ľad alebo v skratke MDA (pozn. redakcie: Z angl. Medium-density amorphous ice).

Ako sme už písali, táto forma ľadu existuje hlavne vo vesmíre. Autori štúdie sa domnievajú, že by sme ju mohli objaviť vo vnútri ľadových mesiacov vo vonkajšej časti Slnečnej sústavy. Slapové sily plynných obrov môžu vo vnútri mesiacov vytvárať rovnaké sily, ako pri drvení ľadu oceľovými guličkami.

Vedci si všimli aj ďalšiu pozoruhodnú vec. Ak sa amorfný ľad zahrial a mohol sa opäť rekryštalizovať, uvoľnilo sa pomerne veľké množstvo energie. Tento proces by mohol spustiť tektonickú činnosť a zemetrasenia.

„Voda je základom pre život ako ho poznáme. Závisí od nej naša existencia a pátrame po nej vo všetkých kútoch vesmíru. Napriek tomu o nej vieme len veľmi málo,“ tvrdí jeden z autorov štúdie, Christoph Salzmann.

Nová forma ľadu

Dnes vieme, že existuje približne 20 kryštalických foriem ľadu. Čo sa týka amorfných foriem, vedci poznali len dve – nízkohustotnú a vysokohustotnú. Až donedávna medzi týmito dvoma formami existovala obrovská hustotná priepasť. Výskumníci však prijali fakt, že medzi nimi nemusela existovať žiadna iná forma. Táto predstava sa však ukázala byť nesprávnou, čo preukázala aj nová štúdia.

„Existujúce modely vody by mali byť prehodnotené. Musíme totiž vedieť vysvetliť existenciu strednehustého amorfného ľadu. Veríme, že tento objav je odrazovým mostíkom k ďalším štúdiám, ktoré nám pomôžu lepšie pochopiť vodu,“ hovorí Salzmann.

V rámci svojej štúdie naznačujú, že táto nová forma ľadu by mohla byť presnou replikou tekutej vody, no iba v pevnom skupenstve. Rovnako aj okno je presnou pevnou kópiou oxidu kremičitého v kvapalnom skupenstve.

Voda má mnoho anomálií. Najhustejšou je pri štyroch stupňoch Celzia a čím je chladnejšia, tým sa jej hustota znižuje. Zároveň platí, že čím viac vodu stlačíme, tým sa jednoduchšie stláča. V prípade nového amorfného ľadu sa pri ohriatí a rekryštalizácii materiálu uvoľní veľké množstvo energie. V tomto smere autori naznačujú, že voda môže byť vysokoenergetický geofyzikálny materiál. Inými slovami povedané, voda môže poháňať tektonické procesy vzdialených ľadových mesiacov sústavy.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close