Vedci odhalili vlastnosť mozgu, ktorá dokáže kompenzovať kognitívny úpadok spôsobený startnutím
Niektorí dôchodcovia sú na tom vnímaním lepšie ako iní. Výskumníci demonštrujú, čo sa za tým môže ukrývať.
Vekom mozog človeka starne a postupne sa zhoršujú jeho funkcie, čo môže viesť k úpadku kognitívnych schopností. Lenže je to naozaj tak? Najnovší výskum z University of Cambridge prináša zatiaľ najsilnejšie dôkazy o tom, že náš mozog dokáže kognitívny úpadok spôsobený vekom kompenzovať.
Autori štúdie naznačujú, že ak sa zhorší funkcia jednej časti mozgu, tento orgán si na pomoc zavolá iné mozgové regióny na to, aby dokázal udržiavať svoj kognitívny výkon. Tieto zistenia môžu vedcom pomôcť pochopiť, prečo niektorí dôchodcovia majú viditeľne lepšie kognitívne zdravie ako iní.
Výskumníci z celého sveta akceptovali, že niektorí jedinci dokážu poškodenie mozgového tkaniva kompenzovať tak, že ich mozog začne aktívnejšie využívať zdravšie regióny. Potvrdili to aj vyšetrenia mozgu, no výskumníci zatiaľ nemali jasno v tom, či tento proces robí rozdiel pri vykonávaní každodenných úloh.
V novom výskume autori prinášajú dôkazy, podľa ktorých sa zlepšuje kognitívny výkon človeka, ak mozog dokáže preniesť úlohu poškodenejšieho regiónu do iných častí mozgu.
“Naša schopnosť riešiť abstraktné problémy je znakom takzvanej premenlivej inteligencie, no starnutím sa táto schopnosť výrazne oslabuje. Niektorí ľudia si ju však dokážu udržať lepšie ako iní. Chceli sme zistiť, či v týchto prípadoch mozog zapája do práce iné mozgové regióny a udržiava si tým schopnosť riešiť abstraktné problémy, ktoré by v opačnom prípade už nedokázal vyriešiť,” vysvetľuje vedúci štúdie, doktor Kamen Tsvetanov.
Len niektoré mozgy vedia kompenzovať úpadok spôsobený starnutím
Premenlivá inteligencia a úlohy s ňou spojené si vyžadujú mozgovú sieť, ktorá prepája regióny v prednej a zadnej časti mozgu. Funkcie tejto siete však klesajú s vyšším vekom. V rámci novej štúdie však autori analyzovali dáta z vyšetrení 223 dospelých vo veku od 19 až do 87 rokov. Dobrovoľníci mali úlohu identifikovať objekt, ktorý do radu nepatrí, pričom náročnosť úlohy sa zvyšovala s každým uhádnutým prípadom. Počas tohto testu dobrovoľníci podstupovali funkčnú magnetickú rezonanciu. Tá vedcom dovolila snímať vzorce mozgovej aktivity.
Neprehliadnite
Výsledky testu prebehli podľa očakávaní, vekom sa schopnosť riešiť úlohy znižovala. Vedci si však všimli, že u niektorých starších ľudí boli dve oblasti mozgu aktívnejšie, než je zvykom. Vyššia aktivita týchto oblastí zároveň súhlasila s lepšími výsledkami úlohy. Týmito regiónmi boli časť prefrontálneho kortexu a cuneus. Z týchto dvoch sa však s lepšími výsledkami u starších ľudí spájal viac cuneus, ktorý sa nachádza v zadnej časti mozgu.
Tento región nám bežne pomáha sústrediť sa na to, čo vidíme. Výskumníci predpokladajú, že aktivita tohto regiónu môže zmeniť ako často sa starší ľudia pozerali na obrázky v úlohe, čím vynahrádzali horšiu vizuálnu pamäť.
Autori štúdie však stále nerozumejú, prečo len niektorí starší ľudia dokážu takto kompenzovať úpadok kognitívnych vlastností. V ďalších výskumoch sa pokúsia zistiť, či za to môže špecifické vzdelanie, životný štýl alebo iné faktory. Zároveň sa pokúsia zistiť, či existuje spôsob ako pomôcť ľuďom, ktorí túto výhodu nemajú.
Komentáre