Vedci našli odpoveď, prečo skorí predkovia ľudí stratili chvosty. Toto je dôvod, ktorý sa za tým schováva!

Naši predkovia v určitom momente evolúcie stratili chvosty. To nám mohlo priniesť naozaj obrovskú evolučnú výhodu.

Prečo naši predkovia prišli o chvosty?
Zdroj: Unsplash (Alvan Nee, Hamid Tajik, ANIRUDH), Úprava: Vosveteit.sk

Výskumníci z NYU Langone vysvetľujú, že genetická zmena v našich dávnych predkoch môže čiastočne vysvetliť, prečo ľudia nemajú chvost ako opice.  

V novom výskume vedci porovnali DNA bezchvostých opíc a ľudí s DNA opíc s chvostami. Tu zistili, že ľudia a opice bez chvosta majú časť DNA, ktorá opiciam s chvostom chýba. Následne vedci geneticky upravili myši tak, či pridanie tejto časti DNA do génu TBXT ovplyvní, ako budú vyzerať ich chvosty.  

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Tu sa ukázalo, že pridanie tejto časti skutočne ovplyvnilo vzhľad chvostov myší. Niektoré ho mali iný, no niektoré myši sa narodili bez chvosta.  

“Naša štúdia sa pokúša vysvetliť, ako sme prišli o naše chvosty, čo je otázka, ktorá ma zaujímala už od mala,” vyjadril sa vedúci štúdie, Bo Xia.  

Tejto otázke sa v minulosti venovalo množstvo výskumov. Tie odhalili, že viac ako 100 génov sa môže spájať s chvostami rôznych stavovcov. Tieto výskumy taktiež naznačili, že strata chvosta môže byť ovplyvnená zmenou DNA jedného alebo viacerých génov. Autori novej štúdie však odhalili, že za stratu chvostu nemôže genetická mutácia ale vloženie časti DNA, ktorá sa označuje ako AluY, do regulačného kódu génu TBXT.  

Výskumníci odhalili, že AluY časť ostávala na rovnakom mieste v géne TBXT v ľuďoch a opiciach, pričom výsledok bola produkcia dvoch foriem TBXT RNA. Jedna z týchto foriem priamo zapríčinila stratu chvosta.  

“Naše zistenia sú pozoruhodné, pretože tieto časti DNA spravidla nesú kópie ˇopakujúcej sa preskakujúcej DNA bez akýchkoľvek dopadov na expresiu génov. Táto AluY časť však niečo robí a jej úloha je dokonca tak vážna, ako určovanie dĺžky chvosta živočícha,” vysvetľuje spoluautor štúdie, Jef Boeke.  

Obrovská evolučná výhoda

Predpokladá sa, že človek, gorily a šimpanzy prišli o svoje chvosty pred 25-miliónmi rokov. V tejto dobe sa oddelil spoločný predok primátov od “starých opíc”. Evolúciou si tieto tvory vyvinuli kratšiu chrbticu zakončenú kostrčou. Vedci zatiaľ nevedia povedať, prečo sme chvost stratili, no predpokladajú, že možno chvost nebol až tak užitočný pre život na zemi, nie v korunách stromov.  

Autori štúdie vysvetľujú, že stratou chvosta sme museli získať obrovskú výhodu. Gény väčšinou ovplyvňujú viac ako jednu funkciu, čiže sa mohlo stať, že výhoda zo straty chvosta bola vyvážená nevýhodou v nejakej inej oblasti. Zatiaľ však nie je jasné aká.  

Autori štúdie budú vo svojej práci aj naďalej pokračovať. V ďalších experimentoch sa pokúsia dokázať, či bola strata chvosta výhodou, ktorá nás ale niečo stála. U myší pozorovali vyššiu šancu na poruchy nervovej trubice, no či táto nevýhoda existuje aj u ľudí je otázne.  

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre