Keď sa človek začal krížiť s Neandertálcom, tí už našu DNA mali: Odkiaľ sa zobrala?
Keď moderní ľudia prišli na územie Eurázie, spolunažívali s Neandertálcami a aj sa medzi sebou krížili. Stalo sa to však o niečo skôr, než sme predpokladali.
Druh Homo sapiens podľa našich poznatkov migroval do Eurázie pred približne 75-tisíc rokmi. Keď dorazili, stretli sa s Neandertálcami, s ktorými spolunažívali na určitom území a krížili sa medzi sebou.
Výskumníci z Penn State University ale vo svojom novom výskume naznačujú, že už vtedy mali Neandertálci v sebe časť DNA moderného človeka. Tú získali s najväčšou pravdepodobnosťou krížením sa s ešte staršími modernými ľuďmi, ktorí na územie dorazili o niečo skôr. Práca ukázala, že táto prastará línia sa mohla dostať do Eurázie pred 250-tisíc rokmi.
Keď skoršia skupina Homo sapiens dorazila do Eurázie, tu sa krížila s Neandertálcami, no postupom času vymrela. Po sebe teda nechala hlavne Neandertálcov.
“Objavili sme známky dávneho kríženia, kedy gény prúdili z moderného človeka do Neandertálcov. Predpokladá sa, že táto skupina Homo sapiens mohla opustiť Afriku pred 250 až 270-tisíc rokmi,” vysvetlil Alexander Platt, jeden z autorov štúdie.
Táto prastará línia nebola tvorená “moderným človekom” v pravom zmysle slova. Autori ju opisujú ako našich “bratrancov”, ktorí sa na nás podobali viac, než sa podobali na Neandertálcov. Vedci k svojim záverom dospeli po analýze genómov moderných domorodých populácií subsaharskej Afriky. Práca je zároveň dôkazom toho, prečo je dôležité v genetických výskumoch uplatniť etnicky a geograficky diverzné skupiny ľudí.
Ak hovoríme o krížení Homo sapiens a Neandertálcov, vedci predpokladajú, že väčšina kríženia sa odohrávala na území Eurázie. Moderný človek opustil svoju domovskú Afriku a na tomto území natrafil na človeka neandertálskeho. Aj práve preto sa predpokladá, že populácie žijúce v subsaharskej Afrike nebudú mať v sebe toľko neandertálskej DNA.
Neprehliadnite
Kríženie so staršou populáciou moderných ľudí
Napriek tomu výskumníci objavili časti, ktoré sa na Neandertálsku DNA podobali. Štúdia však nedokázala zistiť, ako sa tieto časti DNA do populácie dostali. Môže byť, že časť populácie moderných ľudí opustila Afriku, krížila sa s neandertálcami a následne sa vrátila. Možný však je aj scenár, kedy sa moderní ľudia a Neandertálci stretli o niečo skôr. Predchádzajúce výskumy nedokázali zistiť, či je neandertálska DNA medzi rôznymi subsaharskými populáciami rozšírená, alebo ide o vzácny fenomén.
To sa rozhodli zodpovedať autori novej štúdie. V práci analyzovali genómy 180 jedincov, príslušníkov 12 rozdielnych populácií. Pre každý genóm vedci identifikoval neandertálsku DNA a hľadali dôkazy nasvedčujúce neandertálsky pôvod. Následne porovnali genómy moderných ľudí s genómom Neandertálca, ktorý žil pred približne 120-tisíc rokmi.
Analýza odhalila, že všetky subsaharské populácie obsahovali Neandertálsku DNA. To nasvedčuje, že je tento fenomén rozšírený. Vo väčšine prípadov si vedci všimli aj to, že neandertálska DNA vznikla tak, že moderný človek predal svoju DNA Neandertálcom, keď opustil Afriku pred približne 250-tisíc rokmi. Predpokladá sa, že približne 6% neandertálskeho genómu prišlo od moderných ľudí. Zároveň autori našli stopy toho, že moderný človek prišiel do Eurázie, krížil sa s Neandertálcami a v určitom bode migroval späť do Afriky.
Keď sa výskumníci pozreli lepšie na neandertálske gény, zistili, že tie v tele moderného človeka nefungujú až tak dobre. Autori štúdie naznačujú, že v evolučnom bode, kedy sme sa začali s Neandertálcami krížiť, sme už boli tak odlišné organizmy, že hoci sme sa dokázali medzi sebou krížiť, títo “hybridní” jedinci nemuseli fungovať až tak dobre.
Komentáre