Vedci našli miesto, kde sa Homo sapiens združovali pred cestou z Afriky do Európy a Ázie
Migrácia z Afriky prebiehala v niekoľkých fázach. Výskumníci zistili, ako migroval človek rozumný.
Človek má svoje evolučné počiatky v Afrike. V istom bode z tade naši predkovia odišli a presunuli sa do Európy. Nový výskum dokazuje, že počas tejto migrácie si naši predkovia založili na Perzskej náhornej plošine dôležitý záchytný bod, ktorý im pomáhal pri migrácii.
Výskumníci z Griffith University na základe svojho nového výskumu tvrdia, že túto oblasť predkovia využívali pred 45 až 70-tisíc rokmi. Ide o obdobie, kedy ešte Homo sapiens neboli rovnomerne rozšírený naprieč Euráziou. To vyvolávalo otázky ohľadom toho, čo naši predkovia v rámci tohto časového úseku robili.
Autori štúdie využili nové genetické výskumné postupy v spojení s paleoekologickým modelovaním. Tieto postupy zistili, že Perzská náhorná plošina môže byť miestom, odkiaľ vychádzali všetky populácie, ktoré neskôr osídlili Euráziu. Tento región v minulosti poskytoval vhodné podmienky pre osídlenie väčšou populáciou v porovnaní s podmienkami v odlišných častiach západnej Ázie.
“Naša multidisciplinárna štúdia ponúka koherentnejší pohľad na dávnu minulosť. Ponúkame pohľad do kritického obdobia medzi migráciou z Afriky a diferenciáciou európskych populácií,” vysvetľuje jeden z autorov štúdie, Michael Petraglia.
Výskumníci označili Perzskú náhornú plošinu ako mimoriadne dôležitý región, ktorý si vyžaduje ďalšie archeologické výskumy. Práve tu by totiž mohli vedci získať odpovede na otázky ohľadom 20-tisíc ročnej medzery v histórii Homo sapiens a ich cesty z Afriky. V rámci tohto obdobia sme zároveň interagovali s Neandertálcami.
Vedci volajú po nových archeologických výskumoch
Autori štúdie veria, že na Perzskej náhornej plošine sa nám podarí nájsť viac dôkazov o vzťahoch medzi Neandertálcami ale aj vzťahoch medzi rozličnými populáciami žijúcimi na území Eurázie.
Neprehliadnite
Migrácia našich predkov z Afriky prebiehala v niekoľkých fázach a tá prvá sa odohrala pred približne 2,1-miliónmi rokov. Vtedy ešte človek vzpriamený dokázal nájsť cestičku cez nehostinnú púšť až do Európy a Ázie.
Výskumníci z Aarhus University vo svojej novej práci vysvetľujú, ako dokázal človek vzpriamený prejsť dnes nehostinnou púšťou, v ktorej by nenašiel potravu, vodu ani úkryt pred Slnkom. Je to chyták. Autori novej štúdie nepredpokladajú, že naši predkovia prechádzali cez nehostinné prostredie, aké existuje v týchto oblastiach dnes. V rámci evolučnej histórie planéty existovalo viacero období, počas ktorých saharská púšť prekypovala zeleňou a úrodnou pôdou. Počas týchto “zelených období” sa púšť drasticky zmenší a zmení sa na prostredie pripomínajúce savanu.
Autori nového výskumu v práci odhalili, že počas neskoršej migrácie predkov použili ako stanovište práve Perzskú náhornú plošinu. Hoci zatiaľ o živote na tomto území veľa nevieme, autori predpokladajú, že ďalšie archeologické výskumy by mohli pomôcť túto záhadu odhaliť v priebehu nasledujúcich rokov.
Komentáre