HistóriaSpravodajstvoVeda a výskum

Ako dokázali naši najskorší predkovia prejsť nehostinnú púšť a opustiť Afriku? Je to chyták, naznačuje nový výskum

Výskumníci sa pozreli na podmienky v Afrike pred 2-miliónmi rokov, kedy Homo erectus po prvýkrát opustil rodnú Afriku.

Predpokladá sa, že pred približne 6-miliónmi rokov sa človek oddelil od svojich primátích predkov a začal svoju evolučnú cestu v Afrike. Spočiatku sme sa podobali na našich šimpanzích predkov, no postupom času začali byť rozdiely medzi dvoma druhmi stále väčšie a väčšie.  

Podľa súčasných poznatkov až Homo erectus, teda človek vzpriamený, opustil Afriku, čím začal ďalšiu púť, ktorá nás doviedla až k najvyspelejšiemu druhu planéty. Predpokladá sa, že prvá migrácia z Afriky sa odohrala pred 2,1-miliónmi rokov a viedla cez severovýchodnú časť kontinentu a Stredný východ. Dnes je táto oblasť pokrytá púšťou, no v minulosti umožnila našim predkom prejsť až do Európy a Ázie.  

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Výskumníci z Aarhus University vo svojej novej práci vysvetľujú, ako dokázal človek vzpriamený prejsť dnes nehostinnou púšťou, v ktorej by nenašiel potravu, vodu ani úkryt pred Slnkom. Je to chyták, pretože autori novej štúdie nepredpokladajú, že naši predkovia prechádzali cez nehostinné prostredie, aké existuje v týchto oblastiach dnes. V rámci evolučnej histórie planéty existovalo viacero období, počas ktorých saharská púšť prekypovala zeleňou a úrodnou pôdou. Počas týchto “zelených období” sa púšť drasticky zmenší a zmení sa na prostredie pripomínajúce savanu.  

“Výsledky našej práce naznačujú, že keď prví ľudia opustili Afriku, oblasť Sahary bola zelenšia než kedykoľvek v 4,5-miliónov rokov dlhom období, ktoré sme doteraz študovali. Otvára sa teda možnosť, že naši predkovia jednoducho prešli úrodným koridorom von z Afriky,” tvrdí Rachel Lupien, jedna z autorov štúdie.  

V minulosti vyzerala Sahara inak

Dnes prechádza Sahara jedným zo svojich suchých období. Predpokladá sa, že prechod medzi suchým a zeleným obdobím nastáva raz za 20-tisíc rokov. V tomto prípade však hrajú úlohu aj dva ďalšie cykly. Jeden trvá 100-tisíc rokov, ďalší 400-tisíc. Počas 100-tisíc ročného cyklu sa zelené a vlhké obdobie mení a stáva sa buď suchším alebo vlhkejším, než je pre toto obdobie typické. Rovnaká situácia platí aj pri dlhšom cykle.  

Výskumníci zistili, aké bolo počasie pred približne 2-miliónmi rokov na základe vzoriek odobraných z morského dna. Vďaka týmto vzorkám môžu vedci zistiť, aké podnebie prevládalo pred miliónmi rokov. V skúmaných vrstvách výskumníci našli hŕstku biomarkerov, ktoré v sebe ukrývajú informácie o podnebí v dávnej minulosti. Jedným z markerov sú molekuly, ktoré rastliny využívajú aby chránili svoje listy. Tieto molekuly sa častokrát označujú aj ako “listový vosk”.  

Tento vosk sa dokáže zachovať pomerne dlhú dobu, hoci rastliny sa po smrti rozkladajú pomerne rýchlo. Na základe kompozície vosku môžu vedci odhaliť rôzne doplňujúce detaily. Napríklad vodík vo vosku môže vedcom prezradiť, aké časté boli zrážky v určitej oblasti. Vo vode sa nachádza “normálny” vodík a aj jeho ťažšia verzia, deutérium. Ak prší často, rastliny absorbujú menej deutéria, ako keď je sucho.  

Atómy uhlíka v listovom vosku vedcom zas prezrádzajú, akým rastlinám sa darilo vo vlhkom podnebí. Výskumníci v tomto prípade rozlišujú dva druhy rastlín, C3 a C4. C3 rastlinám sa darí vo väčšine oblastí Zeme, s výnimkou tých, ktoré sú veľmi suché alebo horúce. C4 rastlinám sa naopak v týchto vyprahnutých oblastiach darí.  

V období kedy Homo erectus opustili Afriku výskumníci objavili vo vzorkách väčšie množstvo stôp C3 rastlín, než počas akéhokoľvek iného vlhkého obdobia za posledných 4,5-miliónov rokov. Autori štúdie teda predpokladajú, že migráciu človeka vzpriameného mohlo podnietiť aj meniace sa podnebie.  

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close