Pred 45-tisíc rokmi naši predkovia vstúpili na územie Neandertálcov: Čo sa dialo potom?
Najstaršie nálezy moderného človeka poukazujú na to, že naši predkovia mali s Neandertálcami dlhšiu históriu než sa predpokladalo.
V Bulharsku sa nachádza jaskyňa Bacho Kiro, ktorá ponúka významné okno do histórie našich predkov. Už predchádzajúce výskumy dokázali, že ako prví našli túto jaskyňu Neandertálci pred viac ako 50-tisíc rokmi. Následne prišli moderní ľudia v dvoch vlnách, približne pred 45 a 36-tisíc rokmi.
Štúdia z roku 2021 však odhalila, že prvá vlna moderných ľudí žijúcich v Bacho Kiro niesla významný odkaz. DNA analýza ukázala, že sa ich predkovia pred približne 160 až 180 rokmi krížili s Neandertálcami. V rovnakom roku vyšla aj práca, ktorá odhalila najstaršieho moderného človeka v Európe, ktorý niesol časť neandertálskej DNA. Išlo o tmavovlasú a tmavookú ženu z jaskyne Zlatý kůň, ktorá sa nachádza u našich susedov v Českej republike, píše portál Science.
Analýza DNA tejto ženy odhalila len 3% neandertálskej DNA. To znamená, že prvé kríženie mohlo nastať oveľa skôr, ešte keď naši predkovia obývali Stredný východ. Spolu tieto dve štúdie ponúkajú obraz o tom, ako sa prví moderní ľudia vydali do Európy a po prvýkrát sa stretli s Neandertálcami, ktorí tento kontinent obývali podstatne dlhšie.
„V tomto prípade hovoríme o niekoľkých vlnách moderných ľudí. Niektoré sa zmiešali s neandertálskymi skupinami a iné nie,“ vysvetlil paleoantropológ Chris Stringer.
Evolučná cesta človeka
V rámci dvoch publikovaných štúdií sa vedcom po prvýkrát podarilo získať prastarú DNA z úplne prvých ľudí v našom regióne. Táto DNA vedcom rozpráva príbeh o tom, ako naši predkovia interagovali s úplne poslednými Neandertálcami. Predpokladá sa, že moderný človek opustil Afriku pred 60 až 80-tisíc rokmi. Aj na základe štúdie sa vedci domnievajú, že sa naši predkovia pred príchodom do Európy krížili s Neandertálcami aspoň raz. Prvé kríženie mohlo prebehnúť na Strednom východe pred 50-tisíc rokmi.
Naznačuje to aj DNA analýza z predchádzajúcich výskumov. V rámci dávnejších štúdii vedci zistili, že 45-tisíc rokov staré ostatky muža z Oase mali 6,4% DNA od neandertálskeho predka. Tri najstaršie ostatky moderných ľudí z jaskyne Bacho Kiro naznačujú, že títo ľudia boli vzdialenými príbuznými čiastočnej kostry, ktorú našli v Číne. Preto sa vedci domnievajú, že ostatky z jaskyne Bacho Kiro sú potomkami populácie, ktorá sa ešte predtým rozšírila naprieč Euráziou. Potomkovia tejto populácie síce v Európe vymreli, no línia dokázala prežiť v Ázii. Autori výskumov zároveň naznačujú, že neskôr táto populácia opustila Áziu a migrovala do Ameriky.
Neprehliadnite
„Po prvýkrát získavame starodávnu DNA od viacerých ranomoderných ľudí, ktorá nám hovorí toľko o ich interakciách s niektorými z úplne posledných neandertálcov v Európe,“ hovorí.“
Čo sa však týka ženy z jaskyne Zlatý kůň, autori štúdie naznačujú, že jej DNA prišla s najväčšou pravdepodobnosťou z prvého známeho kríženia medzi Neandertálcami a moderným človekom. Výskumníci nedokázali lebku ženy datovať. Lebka by však mohla byť stará až 47-tisíc rokov, čiže je najstaršou lebkou moderného človeka v Európe. Štúdia zároveň odhalila, že žena žila v období, kedy sa naši predkovia ešte nerozdelili na Aziatov a Európanov.
Komentáre