Vedci nahliadli do jadra našej planéty: Nevyzerá tak, ako sme predpokladali, hovoria
Vnútorné jadro Zeme je mimoriadne dôležitou vrstvou, vďaka ktorej máme ochranné magnetické pole.
Naša planéta Zem sa skladá z niekoľkých vrstiev, pričom v samom strede planéty leží vnútorná časť zemského jadra. Vedci o tejto vrstve dobre vedia, no záhadou ostáva to ako sa jadro Zeme postupne formovalo a ako sa postupom času vyvíjalo. Výskumníci z University of Utah vo svojej novej práci nahliadli do tejto záhadnej zemskej vrstvy a pokúsili sa zodpovedať najdôležitejšie otázky, ktoré ohľadom tejto vrstvy máme.
Zemské jadro tvorí menej ako percento objemu planéty, no jeho existencia je kľúčová pre život na planéte. Vďaka tejto vrstve máme magnetosféru chrániacu nás pred škodlivým žiarením z vesmíru. Dlho sa predpokladalo, že ide o relatívne homogénnu vrstvu, teda skladá sa väčšinou z rovnakého materiálu.
„V našom výskume sme zistili, že zemské jadro nie je až také rovnorodé, ako sa doteraz predpokladalo. Vnímame ho skôr ako tapisériu rôznych materiálov,“ tvrdí Guanning Pang, jeden z autorov štúdie.
Výskumníci využili seizmické vlny na to, aby nahliadli do vnútornej časti zemského jadra. Táto štúdia je prvá, ktorá potvrdila, že aj vnútorné jadro je zložené zo zmesi iných prvkov. Štúdia využívala špeciálny dataset, ktorý vytvorila globálna sieť seizmických senzorov. Ich úlohou je detekovať jadrové výbuchy. Tieto senzory vznikli v roku 1996 na základe vytvorenia organizácie monitorujúcej zákaz používania jadrových zbraní.
Hoci tento systém slúži na kontrolu svetových krajín, vedcom doteraz poskytol naozaj obrovské množstvo dát, ktoré im pomohli lepšie pochopiť, čo sa deje vo vnútri Zeme, v našich oceánoch a atmosfére. Dáta pomohli odhaliť dopady meteoritov, no zároveň umožnili presnejšie predpovedať počasie a vedcom pomohli pochopiť ako vznikajú ľadovce.
Ako vyzerá jadro našej planéty?
V najnovšej štúdii sa autori pozreli do hlbín Zeme. Interiér planéty sa študuje o niečo ťažšie ako povrch, pretože sa tam nemôžeme pozrieť. Keď naša planéta vznikala, jednotlivé materiály sa začali postupne triediť. Ťažšie prvky klesli na spodok, zatiaľ čo tie ľahšie ostali na povrchu. Postupom času sa tak planéta rozdelila na jadro, plášť a kôru. My žijeme na tej najvrchnejšej vrstve, zemskej kôre.
Neprehliadnite
„Planéta vzniká z úlomkov materiálu, ktoré sa na seba vo vesmíre nabaľujú. Keď sa zrazia a zlúčia, vzniká veľké množstvo energie. Vznikajúca planéta je v podstate roztavenou guľou hmoty. Železo je prirodzene ťažšie, preto sa v tejto tavenine ponára na spodok,“ vysvetľuje spoluautor štúdie, Keith Koper.
Zemské jadro má priemer takmer 7-tisíc km a skladá sa prevažne zo železa a niklu, plus z ďalších prvkov. Vonkajšia časť jadra ostáva tekutá a obaľuje pevné vnútorné jadro. Vedci v rámci novej štúdie zistili, že vnútorné jadro nie je až také homogénne ako sa spočiatku predpokladalo. Čím bližšie k absolútnemu stredu planéty ideme, tým je rovnorodosť menšia. Autori štúdie tvrdia, že vo vnútornom jadre nie všetko železo spevnelo, čo môže byť odrazom toho ako jadro vznikalo.
Dávno v minulosti jadro narástlo rapídne a potom sa začalo vyvíjať pomalšie. Ako vedci zistili, medzi pevným železom vo vnútornom jadre sa stále môžu nachádzať tekuté regióny.
Komentáre