Vedci identifikovali, ako nedostatok spánku vplýva na deti. Takto im mení správanie
Ak človek koná impulzívne, častokrát nerozmýšľa nad dôsledkami svojich činov a môže ublížiť nielen ostatným, ale aj sebe. Množstvo spánku má na toto správanie obrovský vplyv.
Dostatok spánku je jednou z najdôležitejších vecí pre naše zdravie a čím sme mladší, tým je dôležitejší. Výskumy už v minulosti dokázali, že pre zdravý vývoj dieťaťa je spánok kritický, no výskumníci z University of Georgia tvrdia, že môže ovplyvniť aj jeho správanie.
Vo svojej práci vysvetľujú, že dostatok spánku môže deťom pomôcť lepšie sa vysporiadať so stresujúcim prostredím. Denne na nás vplýva množstvo faktorov a nie všetky sú pozitívne. Ak sú mladiství častokrát vystavovaní stresujúcemu prostrediu, majú vyššiu tendenciu vyhľadávať takzvané okamžité odmeny, teda veci, ktoré im prinesú pocit uspokojenia ihneď. To sa prejavuje impulzívnym správaním, napríklad konaním bez rozmyslu, vyhľadávanie vzrušujúcich aktivít alebo pocitov, či konaniu, ktoré by mohlo viesť k ich zraneniu.
“Všimli sme si, že mnohí adolescenti vyhľadávajú okamžité dobré pocity, ak fungujú v stresujúcom prostredí. Zároveň sme ale pozorovali, že niektorí adolescenti nemajú tendenciu podobným správaniam podľahnúť. Preto sme chceli zistiť, čo môže tieto dve skupiny mladistvých odlišovať,” tvrdí Linhao Zhang, vedúca novej práce.
Ako nedostatok spánku ovplyvňuje správanie adolescentov?
Autori štúdie analyzovali dáta, získané štúdiou zameriavajúcou sa na vývoj kognitívnych vlastností u adolescentov. Táto štúdia trvala niekoľko rokov a zahŕňa dáta takmer 12-tisíc detí vo veku deväť až desať rokov. Na základe tohto obšírneho datasetu výskumníci zistili, že množstvo spánku, ako aj takzvaná spánková latencia, má výrazný vplyv na impulzívne správanie detí.
Spánková latencia je čas, za ktorý jedinec zaspí. Ak dieťa nedostalo odporúčaných deväť hodín spánku, alebo mu trvalo viac ako 30 minút kým zaspí, v množstve prípadov sa to prejavovalo nástupom impulzívneho správania o nejaký čas neskôr. Ďalším problémom sa ukázala byť neurologická hyperkonektivita, teda stav, kedy mozog ostáva veľmi aktívnym aj keď sa práve nevenuje určitej úlohe.
V tomto prípade vedci skúmali časť mozgu, ktorá sa spája s plnením cieľov. Ak táto sieť ostávala hyperaktívnou aj počas obdobia oddychu, mohlo sa vytvoriť silnejšie puto medzi stresovým prostredím, spánkom a impulzivitou. Toto puto môže nejak súvisieť s ADHD, no to preskúmajú autori až v budúcich štúdiách.
Neprehliadnite
Táto práca však vyzdvihuje dôležitosť spánku pre mladistvých a naznačuje, že ak ho nemajú, môže sa to negatívne odzrkadliť na ich správaní.
“Množstvo spánku vieme jednoducho ovplyvniť a môžu do budúcnosti zlepšiť nielen celkové zdravie mladistvých, no môžu im pomôcť lepšie fungovať v prostredí, kde sú na nich vyvíjané rôzne tlaky,” vysvetlila Zhang.
Netýka sa to však len stresujúcich prostredí. Zhang vysvetľuje, že tínedžeri majú tendenciu ostávať hore dlhšie a ráno si prispať. To vytvára rytmus, ktorý môže byť problém počas školského obdobia. Skoré vstávanie a ponocovanie pri plnení domácich úloh môžu tento zaužívaný rytmus narušiť. Množstvo adolescentov trpí spánkovou depriváciou, práve kvôli takémuto režimu. Možným riešením by bolo posunúť začiatok školy alebo si vytvoriť rutiny. Pre zdravší životný štýl je dobré mať prirodzený režim a povedať si, kedy je najvyšší čas zaľahnúť do postele.
Komentáre