Výskumníci za posledné desaťročia zistili, že mozog pretvára naše zážitky počas dňa na dlhodobé spomienky počas spánku. Otázkou ale ostáva, na základe čoho si mozog určuje, ktoré zážitky sú dostatočne dôležité na to, aby sa uložili do dlhodobej pamäte
Výskumníci z NYU Langone Health sa vo svojej novej štúdii zamerali na neuróny v hipokampe, ktoré vysielajú elektrické signály v rytmickom cykle, čím vytvárajú sekvencie signálov, ktoré vedia zakódovať komplexné informácie. Tieto signálne “vlny” reprezentujú 15% všetkých neurónov v hipokampe.
Predchádzajúce štúdie tieto špecifické signály prepojili s formáciou pamäte počas spánku. V novej štúdii ale autori zistili, že niektoré udalosti počas dňa dokážu vyvolať od 5 do 20 týchto signálnych vĺn. Počas noci sú tieto zážitky prehrávané v mozgu častejšie a ukladajú sa ako trvalé spomienky. Zároveň sa ukázalo, že ak sa nám počas dňa stane niečo, čo nevyvoláva až tak výraznú aktivitu, tento zážitok sa do dlhodobej pamäte nedostane.
“Naša štúdia dokazuje, že tieto signálne vlny sú fyziologický mechanizmus, ktorý mozgu pomáha rozhodnúť sa, čo si uloží do budúcna a akých informácií sa zbaví,” tvrdí jeden z autorov štúdie, Gyorgy Buzsáki.
Autori štúdie ďalej vysvetľujú, že cicavce vrátane ľudí, vnímajú svet v špecifickom vzorci. Najprv niečo chvíľu vnímame, potom si dáme pauzu a následne vnímame ešte o kúsok viac, potom opäť nastáva pauza. Keď si niečo všimneme a upúta to našu pozornosť, mozog sa častokrát prehodí do pasívneho režimu vyhodnocovania. Počas dňa človek prechádza niekoľkými takýmito fázami, no najdlhšia nastáva počas spánku.
Takto sa mozog rozhoduje, čo si zapamätá
Pozorované signálne vlny sa skladajú z neurónov, ktoré sa zapínajú v špecifickom poradí. Autori štúdie vysvetľujú, že tieto neuróny kódujú napríklad informácie o každej miestnosti, do akej vstúpime. Ak si niečo máme zapamätať, rovnaké bunky vystrelia signál vo vysokých rýchlostiach a v podstate si prehrajú rovnakú udalosť aj tisíckrát za jednu noc. Aktiváciou neurónov a vystrelením signálu sa pomáhajú upevňovať prepojenia medzi nimi.
Počas experimentu výskumníci umiestnili myši do bludiska a ich mozgovú aktivitu zaznamenávali pomocou elektród. Signálne vlny vedci vo väčšine prípadov zaznamenali, keď myš zastavila a vychutnala si sladkú odmenu. Autori štúdie vysvetľujú, že keď myš začala jesť odmenu, to pripravilo mozog na to, aby prešiel z “prieskumného” režimu na kľudný režim.
Výskumníci dokázali počas experimentu zaznamenať až 500 neurónov naraz. To ale spôsobilo komplikácie, pretože dáta sa stávali čoraz komplexnejšie, čím viac neurónov pozorovali nezávisle od seba. Autori štúdie ale odhalili mechanizmus, ktorý stojí za formovaním našich dlhodobých spomienok. Vysvetľujú, že do budúcna by mohli na základe týchto signálnych vĺn objaviť spôsob, ako pomôcť ľuďom, ktorí majú problémy s pamäťou.
