V strede prebýva vesmírne monštrum: Webbov teleskop predstavuje ďalší jedinečný záber
Vesmírny teleskop Jamesa Webba predstavil galaxiu NGC 1365, v ktorej sídli aktívna supermasívna čierna diera.
Vesmírny teleskop Jamesa Webba je najpokročilejším teleskopom, aký sa ľudstvu podarilo navrhnúť. Svoju riadnu vedeckú misiu začal v júli a hneď prvými zábermi začal lámať rekordy. Jeho úlohou bude študovať svetlo z ranného vesmíru, čím vedcom poskytne pohľad na evolúciu prvých hviezd a galaxií.
Webb sa zároveň pozrie aj na atmosféry exoplanét a pokúsi sa zistiť, z čoho sa skladajú. Prinesie teda dôležité indície na odhadnutie toho, či by mohla byť exoplanéta vhodná pre život alebo nie. Medzi prvými uverejnenými zábermi sa nachádza aj doposiaľ najhlbší a najostrejší snímok vesmíru. Fotografia zachytáva časť oblohy o veľkosti zrnka, no napriek tomu z tohto regiónu „vykukli“ tisíce galaxií.
👀 Sneak a peek at the deepest & sharpest infrared image of the early universe ever taken — all in a day’s work for the Webb telescope. (Literally, capturing it took less than a day!) This is Webb’s first image released as we begin to #UnfoldTheUniverse: https://t.co/tlougFWg8B pic.twitter.com/Y7ebmQwT7j
— NASA Webb Telescope (@NASAWebb) July 11, 2022
Medzi najnovšie zábery patrí fotografa špirálovitej galaxie NGC 1365, ktorá sa skladá z dvoch ramien a centrálnej „žrde“, ktorá ich prepája. Samotná galaxia leží približne 56-miliónov svetelných rokov od Zeme. Veľkosťou je približne dvakrát väčšia ako Mliečna dráha, s priemerom 200-tisíc svetelných rokov a jej unikátna štruktúra jej dáva tvar písmena Z, informuje Phys.
Centrálna priečka prepájajúca obe ramená je tvorená plynom a prachom, ktorý transportuje do jadra galaxie a „kŕmi“ supermasívnu čiernu dieru ležiacu v strede. Táto čierna diera má hmotnosť dvoch miliárd Sĺnk a rotuje rýchlosťou, približujúcou sa rýchlosti svetla.
Neprehliadnite
Aktívna supermasívna čierna diera
Záber zachytil vedecký prístroj MIRI (pozn. redakcie: Mid-Infrared Instrument), ktorý sa na teleskope nachádza. Vďaka nemu mohli vedci nahliadnuť do procesov prebiehajúcich v galaxii. V centrálnom regióne si môžete všimnúť supermasívnu čiernu dieru, ktorá vyzerá ako jasná biela bodka. Okolo nej sa nachádza región s prebiehajúcou tvorbou hviezd, píše Universe Today.
„Zaujímavosťou je, že stredová štruktúra nie je až taká výrazná, ako vo viditeľnom spektre. V jej centre sa nachádza skromné aktívne galaktické jadro,“ píše na svojom Flickr profile Judy Schmidt, ktorá spracovala fotografiu.
Galaxia NGC 1365 je pre vedcov zaujímavou štruktúrou, pretože aj naša galaxia – Mliečna dráha, mohla vyzerať rovnako. Galaxie tohto tvaru tvoria dve tretiny všetkých špirálových galaxií vo vesmíre. Skúmanie tohto objektu teda vedcom poskytne viac informácií nielen o evolúcii galaxií celkovo, ale poodhalí aj evolúciu Mliečnej dráhy.
Teleskopu Jamesa Webba pomáha rada mimoriadne citlivých vedeckých nástrojov. S ich pomocou dokáže teleskop nahliadnuť priamo do jadra niektorých galaxií a pozorovať sily, ktoré tam vládnu. Zameria sa na vznik nových hviezd, ale aj supermasívne čierne diery. Teleskop Jamesa Webba sa pozrie aj do centra Mliečnej dráhy a pokúsi sa študovať supermasívnu čiernu dieru, ktorá leží v jej strede. Nazýva sa Sagittarius A* a má hmotnosť približne 4 miliónov Sĺnk. Na túto čiernu dieru sa nedávno pozrel aj projekt Event Horizon Telescope, ktorý nám priniesol prvé zábery na ňu.
Komentáre