Takto vyzerá vypúšťanie emisií CO2 v praxi: Simulácia ukazuje, ako si ničíme planétu
Výskumníci z NASA vytvorili simuláciu, ktorá ukazuje ako v atmosfére vyzerajú emisie oxidu uhličitého.
Globálne otepľovanie sa v posledných rokoch stalo problémom, ktorý už nemôžeme ďalej ignorovať. Každým dňom ľudstvo do atmosféry uvoľňuje množstvo skleníkových plynov, pričom najvýraznejším z nich je oxid uhličitý.
Hodnoty oxidu uhličitého v atmosfére stúpajú rapídnym tempom, no ako informuje NASA, toto stúpanie by bolo oveľa výraznejšie, ak by na Zemi neexistovali procesy, ktoré tento plyn sťahujú z atmosféry. Predpokladá sa, že tieto „skládky“, či už na zemi alebo v oceáne, ročne odchytia približne polovicu človekom vytvorených emisií. Vedcom sa podarilo vytvoriť vizualizáciu, ktorá nám umožňuje lepšie pochopiť, ako oxid uhličitý vzniká a kam nakoniec putuje.
Simulácia ukazuje emisie vyprodukované za rok 2021. Oranžovou farbou sú zobrazené emisie vytvorené pálením fosílnych palív, červenou je zachytená horiaca biomasa, zelená predstavuje suchozemské ekosystémy a modrá oceán. Bodky na povrchu ukazujú ako suchozemské ekosystémy pohlcujú oxid uhličitý v atmosfére a modrá značí rovnaký proces v oceánoch. Zaujímavosťou je, že niektoré ekosystémy môžu aj sťahovať aj vylučovať oxid uhličitý.
Počas teplejších mesiacov rastliny pohltia množstvo CO2 v rámci fotosyntézy, no s príchodom zimy môžu oxid uhličitý vylučovať v rámci respiračných procesov. Na videu môžete vidieť produkciu CO2 na území Ázie a Austrálie. Všimnúť si môžete Čínu, ktorá pálením fosílnych palív výrazne prispela k nárastu oxidu uhličitého v atmosfére za rok 2021. Ekosystém Austrálie pomáha sťahovať CO2 z atmosféry väčšinu roku, pretože populačná hustota a množstvo produkovaných emisií sú na tomto kontinente nižšie. Ku koncu animácie uvidíte ako emisie z pálenia fosílnych palív zakryjú Austráliu.
Čo sa týka situácie v Európe, tam dominujú hlavne fosílne palivá ako hlavný zdroj CO2 v atmosfére. Afrika zas prispieva požiarmi, ktoré vznikajú pálením zvyškov plodín. Požiare sú všeobecne menším zdrojom skleníkových plynov, no zároveň majú potenciál ovplyvniť ekosystémy do budúcna.
Neprehliadni
Hrozba globálneho otepľovania
Suchozemské a vodné ekosystémy majú potenciál zachytávať oxid uhličitý z atmosféry, no na zastavenie globálneho otepľovania to ani zďaleka nestačí. Vedci prichádzajú s novými technológiami, ktoré by dokázali týmto procesom pomôcť tým, že budú taktiež sťahovať CO2 z atmosféry. Momentálne existuje niekoľko zachytávačov CO2, no tie sú pomerne nákladné, čo predstavuje výraznú bariéru v celosvetovom uplatnení sa na trhu.
Nedávna štúdia však odhalila, že aj uplatnenie tejto technológie našu planétu nezachráni, ak nezmeníme náš postoj k emisiám. Odchyt oxidu uhličitého by mohol pomôcť krajinám, ktoré ročne do atmosféry vypustia menej emisií ako najrozvinutejšie štáty sveta. Vyspelé krajiny by však stále museli uplatniť politiku zníženia emisií, ak by sme sa chceli vyhnúť najhoršiemu scenáru globálneho otepľovania.
Autori tejto práce jasne uviedli, že odchyt CO2 je síce ambiciózny plán, no môže fungovať a pomôcť, ak sa krajiny postavia k problému zodpovedne. Nie je to však zázračná pilulka, ktorá naše problémy vyrieši lusknutím prsta.
Komentáre