Sú odlišné rovnako ako ľudia: Štúdia 100-tisíc hviezdotvorných regiónov mení zaužívané predstavy
Vedci z Inštitútu Maxa Plancka vykonali rozsiahlu analýzu hviezdotvorných regiónov naprieč množstvom odlišných galaxií.
Tím astronómov len nedávno dokončil sériu pozorovaní molekulárnych oblakov – regiónov, kde dochádza k tvorbe nových hviezd. Na tieto oblasti sa pozreli prostredníctvom observatória ALMA (pozn. redakcie: Atacama Large Millimeter/submillimeter Array) a ich výsledky sa dostávajú do opozície predchádzajúcich štúdií. Vedci v novej práci dokázali, že nie všetky hviezdotvorné regióny sú rovnaké, práve naopak. Môžu byť mimoriadne členité, informuje Inštitút Maxa Plancka.
V celom vesmíre možno nájsť nespočetné množstvo hviezdotvorných regiónov, ktoré za dobu svojej existencie vytvoria desaťtisíce nových hviezd. Medzi rokmi 2013 až 2019 astronómovia z projektu PHANGS (pozn. redakcie: Physics at High Angular Resolution in Nearby GalaxieS) preskúmali až 100-tisíc hviezdotvorných regiónov v 90 galaxiách. Ich štúdia pomáha lepšie pochopiť prepojenie regiónu s galaxiou, v ktorej sa nachádza.
„Vo vedeckej komunite panoval názor, že všetky hviezdotvorné regióny musia vyzerať viac-menej rovnako, no to nie je ten prípad. V našej práci potvrdzujeme, že sa menia podľa toho, kde sa nachádzajú,“ vysvetľuje vedúci štúdie, Adam Leroy.
Pestrosť hviezdotvorných regiónov
Zábery z observatória ALMA sú v rovnakej kvalite, ako optické zábery rovnakých regiónov. Optické spektrum umožňuje astronómom vidieť svetlo hviezd, no zábery z ALMA im ukazujú samotný molekulárny mrak, z ktorého hviezdy vznikajú. Tieto regióny sa medzi sebou odlišujú, čo autori práce prirovnávajú k pestrosti ľudí, domovov, či miest. V každom prípade možno nájsť podobné charakteristiky, no zároveň odlišnosti, či už podľa krajiny alebo určitého regiónu.
„Ak je galaxia vlastným mestom, potom je jej rameno sídliskom a hviezdotvorné regióny sú jednotlivé domy. Neďaleké galaxie sú susedné mestá v regióne,“ vysvetľuje astronómka Eva Schinnerer z Inštitútu Maxa Plancka.
Zároveň dodáva, že „sídlisko“ v ktorom sa hviezdotvorné regióny nachádzajú má výrazný dopad na to, koľko hviezd v oblaku vznikne. Aby astronómovia tieto rozdiely lepšie pochopili, študovali podobnosti a odlišnosti vo vlastnostiach molekulárneho plynu v rôznych častiach galaxie. Výskum ich zaviedol od jadier galaxií, cez špirálovité ramená, až po ich okraje. Zároveň porovnávali rozdiely medzi jednotlivými galaxiami.
Analýza ukázala, že oblaky v hustejších galaktických jadrách zvyknú byť masívnejšie, hustejšie a turbulentnejšie než oblaky v tichých regiónoch na okraji galaxie. Poloha molekulárneho oblaku vplýva na ďalšie vlastnosti. Napríklad ako rýchlo sa oblak vytvorí, ako rýchlo vzniknú nové hviezdy a ako rýchlo sa oblak následne rozpadne.
Neprehliadnite
Nová práca nadväzuje na predchádzajúce štúdie. Už v minulosti astronómovia skúmali hviezdotvorné regióny. Vo väčšine prípadov sa zameriavali len na jednu galaxiu alebo len jednu časť galaxie. V časovom rozmedzí piatich rokov sa vedcom z projektu PHANGS podarilo získať naozaj bohatú predstavu o diverzite hviezdotvorných regiónov naprieč rôznymi galaxiami.
Komentáre