Továreň na hviezdy: Astronómom sa podarilo objaviť „stratené“ mladé hviezdy v jadre Mliečnej dráhy
V rámci novej štúdie vedci z Inštitútu Maxa Plancka študovali hviezdnu formáciu v centre našej domovskej galaxie.
V množstve galaxií sa odohráva rapídna formácia nových hviezd a astronómovia dúfajú, že sa im podarí tento fenomén študovať prostredníctvom centrálneho regiónu Mliečnej dráhy, teda mieste kde sú hviezdy oveľa hustejšie, než v okrajových častiach galaxie.
Zároveň predpokladajú, že v prvých miliardách rokov po veľkom tresku – predpokladaného počiatku vesmíru, sa rapídna tvorba nových hviezd diala vo väčšine vesmíru. V rámci novej štúdie sa astronómom z Inštitútu Maxa Plancka podarilo nahliadnuť do života veľkého počtu mladých hviezd v jadre našej galaxie. Detailné pozorovania zároveň sedia s modelmi hviezdnej formácie, ktoré boli odvodené od štúdie iných jadier galaxií.
Zároveň však vyšlo na povrch niečo zaujímavé. Väčšina hviezd v jadre Mliečnej dráhy nevznikla v úzko naviazaných hviezdokopách, no vo voľných sústavách, z ktorých postupom času niektoré hviezdy unikli. Vedci zároveň potvrdzujú, že Mliečna dráha nepatrí medzi najproduktívnejšie galaxie. Za jeden rok sa jej podarí vytvoriť hviezdy, ktoré svojou hmotnosťou len tak tak prevyšujú niekoľko hmotností Slnka. Niektoré galaxie prežívajú niekoľko miliónov rokov dlhé obdobia nárazovej formácie hviezd, počas ktorých za rok vyprodukujú hviezdy s celkovou hmotnosťou desiatok alebo až stoviek násobku hmotnosti Slnka.
Zvláštnosťou našej domovskej galaxie je ale fakt, že zatiaľ čo ako celok nie je najproduktívnejšia, centrálny región je miesto, kde je pomer hviezdnej formácie niekoľkonásobne vyšší. Ak sa chcú ale astronómovia do stredu galaxie pozrieť, musia nájsť spôsob ako nahliadnuť za obrovské množstvo plynu a prachu, ktoré nám blokuje výhľad. Riešením sú pozorovania v infračervenom alebo rádiovom spektre, ktoré cez závoj hravo prekuknú.
Neprehliadnite
Početná generácia mladých hviezd
Ďalším problémom je hustota hviezd v pozorovanom regióne. S výnimkou tých najväčších hviezd majú astronómovia problém rozlíšiť jednu od druhej. Astronómovia až donedávna nedokázali nájsť všetky mladé hviezdy, ktoré by sa v centre Mliečnej dráhy mali nachádzať. Predchádzajúce pozorovania odhalili len približne 10% očakávanej hviezdnej hmoty.
Viac svetla do tejto záhady priniesol vesmírny prieskum GALACTICNUCLEUS, ktorý si všimol zvláštnu časť centrálneho regiónu označovanú ako Sagittarius B1. V ňom sa nachádzalo podstatne viac mladých hviezd ako inde. To zároveň viedlo k ionizácii okolia vo väčšej miere ako v oblastiach okolo. Nešlo o úplne nový objav, už predchádzajúce štúdie naznačovali, že sa v tomto regióne niečo deje, no v rámci tohto prieskumu mohli vedci po prvýkrát študovať hviezdy v obrovskom detaile.
Stále platí, že astronómovia mohli individuálne skúmať len tie najväčšie hviezdy. Aj to stačilo na to, aby získali predstavu o histórii Mliečnej dráhy a jej hviezd. V rámci štúdie zistili, že región Sagittarius B1 prešiel v minulosti niekoľkými fázami hviezdnej formácie. Jedna sa udiala pred dvoma až siedmimi miliardami rokov, pričom podstatná časť hviezdnej populácie je oveľa mladšia. Štúdia naznačuje že množstvo hviezd v tomto regióne má len 10-miliónov rokov. Odhalili aj to, že spoločná hmotnosť všetkých mladých hviezd dosahuje 400-tisíc násobok hmotnosti Slnka. To je oveľa viac, než spoločná hmotnosť dvoch najväčších hviezdokôp odhalených v galaktickom jadre.
Komentáre