Štúdia odhalila zvláštny paradox, ktorý platí len v digitálnom svete a súvisí so špehovaním používateľov
Dogma, že dáme ruky preč od aplikácií, ktoré o nás zbierajú množstvo citlivých dát, v praxi nefunguje, hovoria vedci. Nejak sme si na to už zvykli,..
Vieme, že rôzne aplikácie o nás zbierajú dáta, či už za účelom poskytovania personalizovaných reklám alebo za inými nám neznámymi účelmi. Viaceré štúdie dokázali, že zo zbierania našich osobných údajov môžeme mať nepríjemné pocity, no v rámci novej práce vedci z Univerzity v Kodani zistili, do akej miery na naše mentálne zdravie dopadá používanie aplikácií, ktoré zbierajú naše dáta.
V tomto prípade si vedci takmer okamžite všimli zvláštny paradox. Vo väčšine prípadov platí, že ak sa cítime nepríjemne, od produktu ktorý v nás tieto pocity vyvolal, sa držíme ďalej. Neplatí to ale pri aplikáciách. Ako vysvetľujú autori štúdie, je to akoby sme prijali nepríjemné pocity ako súčasť používania aplikácií.
„Vyzerá to tak, akoby sme sa sami vycvičili na akceptovanie nepríjemných pocitov, ktoré si spájame s používaním aplikácií, ktoré o nás zbierajú množstvo dát,“ tvrdí jedna z autorov štúdie, Irina Shklovski.
Vo svojej štúdii vedci vytvorili model podľa ktorého možno aplikáciu považovať za znepokojivú. Ako prvé musí narúšať osobné hranice užívateľa a musí ich narušiť nečakaným spôsobom. Zároveň však nemôže byť jasné, či je táto aplikácia pre nás nebezpečná alebo nie. Ak vo všetkých sledovaných kategóriách aplikácia dosiahla vysoké skóre, potom mohla byť všeobecne považovaná za mimoriadne znepokojivú.
V rámci štúdie pracovali so 751 dobrovoľníkmi, ktorých rozdelili do niekoľkých skupín. Počas experimentu pracovali s fiktívnou aplikáciou „Remember Music“, ktorá fungovala na podobnom princípe ako napríklad Shazam, teda dokázala vám povedať názov pesničky na základe vypočutého úseku.
Ako pri skutočných aplikáciách, aj tu museli užívatelia súhlasiť so zmluvnými podmienkami, ktoré odsúhlasili automaticky.
Neprehliadnite
Aplikácie používame, aj keď nám vadí, že nám zasahujú do súkromia
Pri jednej skupine aplikácia sledovala polohu užívateľov, pri druhej skupine im dávala návrhy na ďalšie skladby od identifikovaných autorov a v ďalšej skupine aplikácia zdieľala na Facebook čo užívatelia počúvali. Niektorí mali k dispozícii možnosť výberu toho, či chcú citlivé údaje zdieľať alebo nie. Vedci očakávali, že skupina s kontrolou nad nastaveniami sa bude cítiť lepšie, no nebolo to tak.
Zaujímavosťou je aj to, že digitálna gramotnosť nemá takmer žiadny dopad na to, ktoré aplikácie používame.
„Počítame s tým, že ľudia s vysokou digitálnou gramotnosťou sú k rôznym aplikáciám kritickejší, no opak je pravdou. Čím viac digitálnej gramotnosti máte, tým je väčšia šanca, že budete invazívnu aplikáciu používať naďalej,“ vysvetľuje Shklovski.
Vo väčšine prípadov spoločnosti a vývojári hádžu zodpovednosť na nás. Aj oni predpokladajú, že s vyššou digitálnou gramotnosťou ľudia uprednostnia tie aplikácie, ktoré sa nepokúšajú ukradnúť vaše súkromie. No výskum ukázal, že to celkom tak neplatí. Ak sa máme pri používaní aplikácií cítiť lepšie, potom musia nastať určité zmeny už pri samotných vývojároch, hovoria experti.
Shklovski preto výskumnú prácu uzatvára tým, že dlho pretláčaná dogma, ktorá hovorí, že ak používatelia budú mať väčšie digitálne povedomie, budú preferovať menej rušivé aplikácie pred tými, ktoré sú invazívne, jednoducho nefunguje. Podľa výsledkov štúdie, snaženie sa preniesť zodpovednosť na používateľa nie je a do budúcnosti ani nebude úspešné.
Komentáre