Štúdia objavila “stratenú vodu” ukrytú v hlbinách planéty. Je jej tam viac ako v oceánoch, hovoria vedci
V hlbinách našej planéty by sa mohlo ukrývať viac vody, než na jej povrchu, tvrdia vedci. Skrytá by mohla byť v hornine Ringwoodit, ktorý sa správa ako špongia.
Povrch zeme tvorí približne 70% voda, vďaka ktorej môže na našej planéte existovať život. Táto látka sa však nachádza aj pod povrchom planéty. Ako odhaľujú vedci z Northwestern University a University of New Mexico, v zemskom plášti by sa mohli ukrývať “oceány” vody, informuje Brookhaven National Laboratory.
Autori novej štúdie sa pokúšali zistiť, koľko vody môže kolovať medzi povrchom planéty a jej hlbšími vrstvami. Zistili, že voda v zemskom plášti nie je v kvapalnom skupenstve, ako sme zvyknutí na povrchu, no namiesto toho sa viaže s horninami a minerálmi v hlbinách Zeme. Práve táto voda by však mohla byť najväčším rezervoárom na planéte.
V rámci práce našli autori približne 640 kilometrov pod Severnou Amerikou hlboké ložiská magmy. Tie s najväčšou pravdepodobnosťou naznačujú prítomnosť vody. Predpokladá sa, že sa voda dostala do tejto vrstvy prostredníctvom platňovej tektoniky a môže spôsobovať čiastočné roztavenie hornín hlboko v zemskom plášti.
“Geologické procesy na povrchu, napríklad zemetrasenie alebo erupcie sopiek, sú zrkadlom toho, čo sa deje v hlbinách planéty, ukryté pred našim zrakom. Veríme, že konečne začíname vidieť úplný cyklus vody, ktorý môže pomôcť vysvetliť, prečo jej máme na povrchu tak veľa. Vedci pátrali po tejto ukrytej vode celé desaťročia,” vysvetľuje Steve Jacobsen, jeden z autorov štúdie.
Viac vody ako v oceánoch
Už dlhú dobu vedci predpokladajú, že časť vody je uväznená v skalnatej vrstve zemského plášťa, ktorá sa nachádza medzi nižším plášťom a vyššou vrstvou plášťa. Táto vrstva môže ležať až v hĺbkach 600 kilometrov a výskumníci ju opisujú ako tranzitnú zónu. Ako vo svojej práci dokazujú, táto vrstva sa tiahne naprieč väčšinou Spojených štátov. Výskumníci využili seizmické vlny na odhalenie toho, čo sa deje pod našimi nohami. Následne v laboratóriu odhadovali, aká môže byť kompozícia tejto vrstvy. Štúdia je prvou svojho druhu, ktorá poukazuje na to, že sa v tejto vrstve môže nachádzať voda.
Z výsledkov vyplýva, že približne 600 km pod povrchom Zeme dochádza k roztavovaniu hornín. Tavenie prebieha v oveľa menších hĺbkach, typicky v prvých 80 km zemského plášťa. Preto sa autori štúdie domnievajú, že toto hlboké tavenie môže spôsobovať voda uväznená v horninách alebo mineráloch, napríklad v ringwoodite.
Neprehliadnite
Ak by sa tieto materiály skladali len z percenta z vody, to by znamenalo, že v tranzitnej vrstve môže existovať až trojnásobne viac vody ako v našich oceánoch. Ako sme však už spomenuli, táto voda je v skupenstve, ktoré nám nie je prirodzené. Nie je kvapalinou, ľadom ani vodnou parou. Namiesto toho je uväznená v molekulárnej štruktúre minerálov v zemskom plášti. Prostredníctvom extrémne vysokého tlaku a teplôt sa voda mení na hydroxylový radikál, ktorý sa môže naviazať na kryštalickú štruktúru minerálu. Vedci však zatiaľ nedokážu povedať, či sa hlbiny zemského plášťa skladajú z materiálu ako ringwoodit, ktorý v sebe skutočne obsahuje vodu. Ringwoodit je výnimočný materiál, ktorý podľa slov autorov saje vodu “ako špongia”. Jeho kryštálová štruktúra je v tomto smere výnimočná, pretože priťahuje vodík a dokáže v sebe uväzniť vodu.
Komentáre