Štúdia môže zmeniť spôsob, akým vnímame evolúciu človeka: Pochovávalo sa oveľa skôr, než sme doteraz mysleli!
Nová štúdia naznačuje, že už druh Homo naledi mohol svojich zosnulých pochovávať. To značí komplexnejšie myslenie, než sa tomuto druhu prisudzovalo.
Pochovávanie mŕtvych je praktikou, ktorá sa s človekom na prvý pohľad spája už odnepamäti. V rámci novej štúdie publikovanej na portáli Biorxiv vedci dokázali, že úmyselné pochovávanie zosnulých sa môže s našimi predkami spájať oveľa dlhšie, než sa spočiatku predpokladalo.
Výskumníci sa zamerali na jaskynný systém Rising Star, ktorý sa nachádza v Južnej Afrike, ktorý bol kedysi dávno domovom pre dnes už vyhynutý druh Homo naledi. V jednej z komôr našli najmenej dve stopy po rozrušenom povrchu, v ktorom našli ostatky druhu H. naledi. To naznačuje, že už naši predkovia vykonávali pohreby najmenej 100-tisíc rokov skôr, ako doteraz najstaršie stopy po úmyselnom pochovávaní mŕtvych.
Štúdia zatiaľ neprešla recenziou, no ak sa výsledky potvrdia, potom pohreb nie je niečo, čo sa spája výlučne s druhom Homo Sapiens alebo iným druhom s podobnou mozgovou kapacitou. Homo naledi sa považuje za predka človeka, ktorý ešte žil viac-menej v korunách stromov. O existencii tohto druhu sme sa dozvedeli v roku 2013, kedy vedci objavili jeho ostatky v jaskyni Rising Star, ktorá je súčasťou takzvanej Kolísky ľudstva, regiónu odkiaľ podľa vedcov pochádza náš druh Homo.
Objavené ostatky sa datovali od 335 do 236-tisíc rokov do minulosti. Vyznačovali sa menším mozgom ako moderní ľudia a viacerými charakteristikami sa ponášali na Australopitekov. Aj napriek tomu sa vyznačovali podobnou komplexnosťou mozgu ako jeho potomkovia. Homo naledi mohol byť medzičlánkom medzi primátmi a moderným človekom.
Významný krok v chápaní evolúcie človeka
Objav pohrebísk mení predstavy o evolučnej ceste človeka. Ako sme už spomínali, Homo naledi sa stále považuje za druh, ktorý podstatnú časť svojho času trávil na stromoch. Dnes už ale vieme, že tento primitívny druh dokázal používať nástroje a ako dokázal aj nový výskum, pochovával svojich zosnulých. Úmyselné pochovávanie patrí k znakom komplexnejších kognitívnych vlastností, než sa tomuto druhu prisudzovali. Zároveň to znamená, že už tento druh pociťoval zložité emócie a vyznačoval sa komplexným kognitívnym správaním.
Neprehliadnite
Homo naledi mal oveľa menší mozog ako moderný človek, no ako ukázal aj tento výskum, nemusí to znamenať nízku inteligenciu. Za štúdiou stojí známy paleoantropontológ Lee Berger, ktorý v tomto smere rozvíril vody už pred pár rokmi. Podľa jeho teórie nehrá až takú dôležitú úlohu pri vývoji komplexného myslenia, s čím mnohí vedci nesúhlasili.
Publikovaná štúdia ešte nebola recenzovaná nezávislými vedcami, čo znamená, že by sme ju mali brať s rezervou, čo priznávajú aj samotní autori. Tí s prácou nekončia a v ďalších krokoch sa hlbšie pozrú na pohrebiská druhu H. naledi. Ak sa nakoniec naozaj potvrdí, že už tento primitívny druh mohol svojich mŕtvych pochovávať, znamenalo by to mimoriadne významný objav týkajúci sa evolúcie človeka.
Komentáre