Stred Mliečnej dráhy obklopujú záhadné štruktúry: Podarilo sa vedcom prísť na to, čo vytvorilo fermiho bubliny?

Poznáme ich už od roku 2010, no vedci nemali najmenšiu predstavu, ako môžu tieto kolosálne štruktúry vznikať.

Čo vytvára masívne bubliny v blízkosti Mliečnej dráhy?
Zdroj: NASA Goddard Space Flight Center

V rámci nového výskumu sa vedcom z Tokyo Meropolitan University podarilo odhaliť zvláštnu štruktúru, ktorá obklopuje našu Mliečnu dráhu. Ide o dve bubliny okolo jadra našej galaxie, ktoré vyžarujú veľké množstvo gama lúčov.

Po prvýkrát podobné štruktúry objavil vesmírny teleskop Fermi Gamma-ray Space Telescope, podľa ktorého boli tieto štruktúry, takzvané fermiho bubliny, pomenované. Predpokladá sa, že tieto bubliny majú na dĺžku ohromných 50-tisíc svetelných rokov a vychádzajú z každej strany nad a pod galaktickou rovinou. Ako hovoria autori štúdie, tieto dve štruktúry sú ako balóny a vyzerajú približne tak, ako to znázorňuje nákres nižšie.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ
Čo vytvára masívne bubliny v blízkosti Mliečnej dráhy?
Zdroj: Tokyo Metropolitan University

Fermiho bubliny sú monumentálnymi kozmickými štruktúrami, no napriek tomu je mechanizmus za nimi záhadou. Viac informácií sa však podarilo priniesť v novej štúdii, ktorú viedol profesor Yutaka Fujita. Po prvýkrát teda vedci prinášajú teoretické poznatky o tom, ako môžu fermiho bubliny vznikať. Keďže vychádzajú z centrálneho regiónu Mliečnej dráhy, dlho sa predpokladalo že za ich vznik môže supermasívna čierna diera Sagittarius A*.

Predpokladá sa, že v jadrách väčšiny galaxií sídli supermasívna čierna diera, ktorej hmotnosť sa môže pohybovať v miliardách Sĺnk. V jadre Mliečnej dráhy leží Sagittarius A*, relatívne „malá“ supermasívna čierna diera. Jej hmotnosť sú približne 4-milión Sĺnk. Momentálne najväčšou čiernou dierou je Phoenix A. Jej presnú hmotnosť zatiaľ ale nevieme, no odhaduje sa, že toto kozmické monštrum váži viac ako 100-miliárd našich Sĺnk.

Ak by sa táto čierna diera nachádzala v našej Sústave, jej horizont udalostí by bol približne 100-krát väčší ako celá Slnečná sústava. Pre lepšiu predstavu, ak by ste cestovali rýchlosťou svetla, trvalo by vám 71 dní, kým by ste prešli po obvode jej horizontu udalostí.

Čo vytvorilo fermiho bubliny?

Teória kozmického vetru sa nakoniec potvrdila. Simulácie vedcom ukázali, že vietor, ktorý uniká z okolia čiernej diery, vkladá energiu do oblakov nad a pod Mliečnou dráhou. Autori štúdie sa domnievajú, že fermiho bubliny vytvoril vesmírny vietor s rýchlosťou až tisíc km za sekundu. Bubliny vznikali približne 10-miliónov rokov.

Vesmírny vietor je prúd nabitých častíc, ktorý sa šíri obrovskými rýchlosťami naprieč vesmírom. Ak sa vesmírny vietor dostane do blízkosti plynu v okolí Mliečnej dráhy, reaguje s ním špecifickým spôsobom.

Popri tom existovala ešte jedna teória, podľa ktorej fermiho bubliny vytvorila náhla explózia v centre štruktúry. Tím sa pozrel aj na túto možnosť, no ako simulácie ukázali, neexistuje scenár, ktorý by v tomto prípade sedel s pozorovaniami. Hoci vznik fermiho bublín ostáva zatiaľ nepotvrdený, nová práca priniesla viac dôkazov k tomu, aby sa vedecká komunita priklonila k teórii o vesmírnom vetre od supermasívnej čiernej diery.

Simulácie zároveň priniesli aj výsledky, ktoré sedia na podobné štruktúry v iných galaxiách.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre