Mliečna dráha je ešte o niečo staršia ako najstaršia štruktúra v nej: Ako vedci zisťovali jej vek?
Dnes máme dobrú predstavu o tom, aká stará je Mliečna dráha, no zistiť jej vek patrilo medzi najnáročnejšie astronomické pozorovania.
Astronómovia dokážu určiť vek niektorých hviezd a podľa toho určiť aj približný vek galaxií. Tieto druhy pozorovaní sa však radia k tým najkomplikovanejším aj s pomocou najvýkonnejších vesmírnych teleskopov planéty. Najstaršie hviezdy v určitej galaxii sú totiž spravidla vzdialené a mimoriadne tmavé, informuje Európska vesmírna agentúra.
Vieme, že naše Slnko a celá Slnečná sústava vznikla pred približne 4,5-miliardami rokov, no väčšina hviezd v Mliečnej dráhe je oveľa staršia. Občas však objavíme aj mimoriadne mladé hviezdy, ako napríklad tie v hmlovine Orion. Tieto hviezdy sú len niekoľko miliónov rokov staré, čo je z astronomického hľadiska mimoriadne málo. Lenže čo tie najstaršie? Môžeme podľa nich určiť vek našej galaxie?
Tie najstaršie hviezdy spravidla ležia v guľových hviezdokopách, v ktorých hviezdy vznikali približne v rovnakom čase. Starnutie hviezdy však závisí na jej hmotnosti, no astrofyzici dokázali zistiť vek najstarších guľových hviezdokôp, aké sa v našej galaxii nachádzajú. Tie sú staré 13-miliárd rokov, no astronómovia predpokladajú, že existujú hviezdy, ktoré sú ešte staršie.
Hviezdy v najstaršej guľovej hviezdokope obsahovali prvky, ktoré nemohli vzniknúť inak, než v jadrách predchádzajúcej staršej generácie masívnych hviezd. Tie následne explodovali a prvky vyvrhli do vesmíru. Vedci sa dlhú dobu nevedeli dopátrať k úplne prvým hviezdam a nie je úplne jasné, či niektorá z prvých hviezd Mliečnej dráhy dnes ešte svieti.
Vek Mliečnej dráhy
Vedci sa pokúsili zistiť vek našej galaxie iným spôsobom. Keďže je Mliečna dráha ešte o niečo staršia ako najstaršia guľová hviezdokopa, časové obdobie medzi vznikom prvých hviezd a vznikom najstaršej guľovej hviezdokopy by ich mohol doviesť ku skutočnému veku galaxie, v ktorej žijeme. V tejto práci vedcom pomohlo berýlium, jeden z najľahších prvkov, ľahšie sú len lítium, hélium a vodík.
Neprehliadnite
Stabilným izotopom berýlia je berýlium-9, ktoré vzniká počas supernov, presnejšie počas šírenia kozmických lúčov. Tie prešli celou Mliečnou dráhou a riadilo ich galaktické magnetické pole. Počas toho vznikalo berýlium, ktoré sa rozložilo po celej galaxii takmer rovnomerne. Množstvo berýlia sa postupne zvyšovalo, preto ho vedci využili ako kozmické hodiny.
Problémom je, že berýlium zaniká pri teplote niekoľkých miliónov stupňov Celzia. Preto vedci museli pátrať po mimoriadne tmavých a chladnejších hviezdach. Išlo o mimoriadne náročné pozorovanie, no teleskop Very Large Telescope nám v roku 2004 dokázal priniesť odpoveď. Obsah berýlia merali pri dvoch tmavých hviezdach, ktoré sa nachádzali v guľovej hviezdokope, viac ako 7-tisíc svetelných rokov od Zeme.
Namerané hodnoty berýlia vedcom naznačili, že naša galaxia, Mliečna dráha, musí byť stará približne 13,6-miliárd rokov. To sedí aj s teóriou o veľkom tresku, ktorý sa odohral pred 13,8-miliardami rokov. Na začiatku však neexistovali žiadne hviezdy, čo trvalo približne 200-miliónov rokov. Potom sa skončilo obdobie temna a začali vznikať nielen hviezdy, ale aj galaxie vrátane Mliečnej dráhy.
Komentáre