Stanú sa asteroidy našim ďalším domovom? Takto by sme ich mohli premeniť na naše obydlia, tvrdí štúdia
Autori nového výskumu preskúmali koncept O'Neillových cylindrov, ktorý vznikol ešte v roku 1972.
Predstavte si, čo všetko by mohlo ľudstvo v priebehu nasledujúcich storočí dosiahnuť. Americká NASA sa v rámci programu Artemis pokúša vrátiť astronautov na Mesiac, tentokrát už natrvalo, ak pôjde program podľa plánu. Viaceré agentúry vrátane súkromných spoločností však obracajú svoj zrak k červenej planéte.
Je úplne možné, že v budúcnosti sa ľudstvo presunie do vesmíru, či už dobrovoľne alebo nie. Hoci sa nás táto budúcnosť netýka, o miliardu rokov nebude kvôli evolúcii Slnka život na našej planéte možný. Lenže kam pôjdeme?
Človek potrebuje bývanie, infraštruktúru a prácu. Ak patríte medzi fanúšikov scifi, určite ste už videli nejeden návrh vesmírneho mesta, no dokáže takýto koncept existovať aj v skutočnosti? Podľa vedcov z University of Rochester áno, len si naň ešte počkáme.
V rámci novej štúdie publikovanej 8. decembra 2022 nám autori črtajú budúcnosť, v ktorej ľudstvo žije v takzvaných „asteroidových mestách“. Ich štúdia ponúka fascinujúci obraz budúcnosti, no autori zdôrazňujú, že ich práca je mimoriadne teoretická a pracuje s konceptom, ktorý ste mohli vidieť v populárnom seriáli Amazonu, The Expanse.
Samotný seriál si ale berie inšpiráciu z konceptu NASA, ktorý vytvoril ešte v roku 1972 fyzik Gerard O’Neill. Podarilo sa mu navrhnúť druh ubytovania, v ktorom by mohli ľudia vo vesmíre prežiť. Jeho víziou boli rotujúce metropoly – vesmírne stanice v tvare cylindra. Stanica by sa skladala z dvoch cylindrov, ktoré by boli prepojené veľkou tyčou. Rotácia by vytvárala pre ľudí umelú gravitáciu.
Neprehliadnite
Podobné koncepty sa objavili aj v seriály Star Trek alebo v knihe Ender’s Game, ktorú napísal Orson Scott Card v roku 1985. Takzvané „O’Neillove cylyndre“ spomenul aj Bezos a Musk ako budúcnosť ľudského ubytovania vo vesmíre.
Je možné postaviť vesmírnu stanicu na asteroide?
Hoci samotný koncept nie je až tak vytrhnutý z reality, postaviť podobnú stanicu by predstavovalo obrovskú technologickú a finančnú výzvu. Počas pandémie však autori nového výskumu hľadali spôsob, ako priniesť lacný variant O’Neillových cylindrov.
„Náš projekt začal ako sranda. Svet bol uprostred pandémie a hľadali sme spôsob, ako sa trochu uvoľniť. Skúsili sme preto vymyslieť niečo bláznivé, no čoskoro sme prišli na niečo, čo by sa dalo preniesť do reality,“ vysvetľuje jeden z autorov štúdie, Peter Miklavčič.
Ich nápadom bolo využiť asteroidy na výstavbu O’Neillových cylindrov. V súčasnosti existuje približne tisíc asteroidov s priemerom väčším ako jeden kilometer. Autori štúdie veria, že tieto „letiace hory“ by nám mohli poskytnúť rýchlejší, lacnejší a efektívnejší spôsob, ako postaviť prvé vesmírne mesto.
Autori štúdie však čelia jednému problému. Asteroidy by sa rozpadli, ak by sa pokúšali prostredníctvom rotácie dosiahnuť aspoň tretinovú gravitáciu Zeme. Väčšina asteroidov totiž nie sú pevné skaly, ale kopa drobných fragmentov, ktorá „len tak“ tak drží pokope vďaka slabej gravitácií. Ak by chceli na týchto objektoch postaviť vesmírnu stanicu, museli by nájsť spôsob, ako tento problém obísť.
Riešenie? Obaliť celý asteroid ohybnou vrstvou vytvorenou z nanovlákien. Takáto štruktúra by stabilizovala asteroid a umožnila mu rotovať oveľa rýchlejšie.
„Cylindrická štruktúra z uhlíkových nanovlákien by bola extrémne ľahká, no pritom dostatočne pevná, aby asteroid udržala pokope. Dobrou správou je, že už dnes vyvíjame nanovlákna a veda hľadá spôsob, ako ich zväčšiť tak, aby mali aj praktické využitie.
Autori štúdie si uvedomujú, že vesmírne stanice a mestá na asteroidoch predstavujú otázku ďalekej budúcnosti. Ako však na záver dodávajú, o sto rokov môžeme mať k dispozícii technológie, ktoré by jednoducho zvládli preniesť tento koncept do reality.
Komentáre