Sopečná erupcia storočia, erupcia sopky Tonga, začala inak, než sme si doteraz mysleli
V januári 2022 svetom otriasla najväčšia erupcia, akú sme za posledných sto rokov prežili. Čo odštartovalo erupciu sopky Tonga?
15. Januára 2022 svetom otriasal obrovská erupcia podmorskej sopky Hunga Tonga Hunga Ha’apai, ktorá sa považuje aj za najväčšiu erupciu storočia.
Objavili sa štúdie, podľa ktorých táto erupcia ovplyvnila globálne teploty a americká NASA pozorovala dohru erupcie aj vo vesmíre. Výskumníci z GNS Science však vydali štúdiu, ktorá naznačuje, že erupcia vznikla inak, než sme si spočiatku mysleli. Práca sa zakladá na modely, ktorý nám odhaľuje erupciu v trochu odlišnom svetle.
Autori štúdie vysvetľujú, že ešte pred erupciou sa vytvorila v sopke plynná “zátka”, ktorá viedla k nahromadeniu obrovského množstva energie a následne k erupcii, ktorá vytvorila 58 km vysoký stĺp dymu a kráter hlbší ako veža Burj Khalifa (828 metrov).
To že erupcia vznikla nahromadením plynu vedci usudzujú na základe magnitúdy erupcie, sledom udalostí, hmotnosti uvoľneného plynu, aká štruktúra ostala po erupcii a taktiež na základe minerálov, ktoré vznikli interakciou magmatického plynu s okolitými horninami.
Vedci vysvetľujú, že aby podmorská sopka uvoľnila dostatok energie na vytvorenie obrovského chocholu dymu a globálnu tlakovú vlnu, by potrebovala kolosálne množstvo sily. Tá by sa mala rovnať alebo prevyšovať erupciu sopky Krakatoa v roku 1883.
Neprehliadnite
“Náš model vysvetľuje, aký proces mohol viesť k nahromadeniu tak obrovského množstva explozívnej energie. Tento proces sa podľa modelu začal mesiace pred erupciou,” vysvetľuje profesor Richard Henley, jeden z autorov štúdie.
Ako prebiehala erupcia vulkánu Tonga
Model vedcom ukázal, že všetko sa začalo fluktuáciou reaktívnych plynov, ktoré agresívne zmenili horniny v jadre vulkánu. To viedlo k vytvoreniu plynnej zátky, ktorá zabránila plynu dostať sa na povrch. Postupne sa začal zvyšovať tlak a tento tlak vynakladal čoraz väčší stres na štruktúru sopky. V určitom bode sa plynná zátka prelomila a umožnila úniku explozívneho plynu.
Kráter sopky sa následne zväčšoval, čo umožnilo uvoľnenie plynu s väčším tlakom. Erupcia sopky v posledných momentoch ustala, keď sa plyn minul a voda začala zaplavovať kráter.
“Pochopenie príčiny erupcie považujeme za mimoriadne dôležité pri monitorovaní sopiek a odhadovaní rizika erupcie,” tvrdí spoluautor výskumu, Cornel de Ronde.
Autori štúdie v práci predstavili len hypotézu. Tvrdia však, že už od 14. mája sa vydajú na cestu k sopke, kde zozbierajú geologické, geofyzikálne a iné dáta. Tieto dáta môžu pomôcť potvrdiť hypotézu a môžu nám pomôcť rozpoznať ďalšie varovné signály nadchádzajúcich erupcií. Erupcia Tonga uvoľnila energiu, ktorá sa rovná 500-násobku atómovej bomby, ktorú Spojené štáty v roku 1945 hodili na Japonsko. Tsunami, ktoré následne vznikli, dosiahli výšku až 15 metrov.
Erupcia Tonga sa radí medzi takzvané plínijské erupcie, ktoré sú najničivejším typom sopečnej erupcie. Ide o erupcie, ktorý si každý predstaví, keď sa spomenie sopečná erupcia. Ide o intenzívny dej, ktorý začne náhle a vytvorí vysoký stĺp plynov a popola.
Komentáre