Sonda Voyager 1 čelí problémom. NASA ju musí aktualizovať na vzdialenosť 19-miliárd kilometrov
Americká NASA vypustila sondy Voyager 1 a Voyager 2 koncom 70. rokov, no tieto misie prebiehajú doteraz.
V roku 1977 americká NASA vypustila dve dôležité kozmické misie, Voyager 1 a Voyager 2. Tieto misie preskúmali vonkajšiu časť Slnečnej sústavy, primárne planéty Jupiter, Saturn, Urán a Neptún. Následne obe sondy opustili sústavu a začali druhú časť svojej misie, informovať vedcov o tom, ako to vyzerá za hranicami nášho domova.
Sondy fungujú dodnes a informujú nás o tom, ako vyzerá hranica, kde slabne vplyv solárneho vetra a stretáva sa s kozmickým vetrom. Zaujímavosťou ale je, že sondám zaberie ďalších 300 rokov, kým sa dostanú k Oortovmu oblaku, najvzdialenejšej hranici Slnečnej sústavy.
Ako informuje americká NASA, sondy Voyager nás dokážu informovať o dianí za Slnečnou sústavou vďaka anténe, ktorá vysiela dáta k Zemi. Na to, aby to dokázala, ale musí byť nasmerovaná priamo na našu planétu. Počas svojej cesty nekonečnou prázdnotou využíva sadu trysiek, ktoré ju dokážu nasmerovať správnym smerom.
Sondy sú jedinými, ktoré opustili našu sústavu a môžu nám posielať neoceniteľné dáta. Preto robia inžinieri z NASA všetko preto, aby sondy fungovali čo najdlhšie. Nedávno si všimli problém, presnejšie zvyšky paliva hromadiace sa v tenkých rúrkach trysiek. Rovnakým problémom trpeli aj iné vesmírne sondy.
Výskumníci z NASA zároveň posielajú sonde aktualizáciu, ktorá by mala zabrániť, aby sa opakovala situácia z minulého roka. V roku 2022 Voyager 1 vykazovala zvláštnu chybu. Rozkazy prijímala a vykonávala tak, ako mala, no dáta z riadiaceho systému AACS nezodpovedali tomu, čo sa na palube odohrávalo. Táto chyba ale zarazila riadiaci tím na Zemi. Vedci tvrdili, že systém neukazoval, že by bol pokazený. Namiesto toho sa zdalo, akoby telemetrické údaje generoval náhodne a neukazoval žiaden stav, v ktorom by sa sonda mohla reálne nachádzať.
Neprehliadnite
NASA chybu promptne opravila, no nová aktualizácia má zabrániť, aby sa niečo také opakovalo. Zároveň aj zabráni, aby sa táto chyba objavila v sonde Voyager 2.
Problém so zanesenými trúbkami
Ďalším problémom je hromadenie sa zvyškov paliva v tenkých trúbkach tryskového systému. Palivo prúdi do trysiek cez palivové rúrky, pričom najprv prechádza širšími externými trúbkami a potom o 25-krát tenšími trúbkami. Každé zapnutie trysky po sebe necháva malý zostatok paliva. Za desaťročia sa dokážu tieto zvyšky nahromadiť tak, že to začne robiť problémy.
NASA tento problém rieši tak, že sondy nechá vychýliť sa z kurzu o niečo viac než predtým. V praxi to znamená, že svoj kurz budú upravovať menej často, no pri každom manévri budú trysky fungovať dlhšie.
Výskumníci vedia, že vďaka tomuto manévru by mohli stratiť časti dát, no takto môžu misie poslať celkovo väčšie množstvo dát postupom času. Nikto nevie, kedy sa palivové trúbky upchajú úplne. Vedci z NASA ale odhadli, že vďaka tomuto kroku budú fungovať minimálne 5 rokov, no potenciálne oveľa dlhšie.
“Misie Voyager prebiehajú už dekády. V tomto bode sa stretávame s problémami, na ktoré neexistuje manuál. Tím však neustále príde s inovatívnymi a kreatívnymi riešeniami,” tvrdí Linda Spilker, vedkyňa podieľajúca sa na misiách Voyager.
Misie Voyager 1 a Voyager 2 sú historickými misiami, ktoré nám od konca 70. rokov posielajú informácie, ktoré by sme inak získať nedokázali. Hoci sa odhaduje, že sondy budú existovať ešte niekoľko rokov, ich životnosť sa pomaly ale isto blíži ku koncu. Tím NASA je tu však na to, aby to oddialil najviac ako sa dá.
Komentáre