Spoza hraníc Slnečnej sústavy ku nám prišiel nevysvetliteľný signál: Čo sa deje na palube Voyager 1?
Sonda Voyager 1 je najvzdialenejší objekt, aký ľudstvo do vesmíru vyslalo. S čím sa v medzihviezdnom priestore stretla?
Sonda Voyager 1 je najvzdialenejšou technológiou, akú ľudstvo do vesmíru vyslalo. Táto sonda bola prvým objektom, ktorý opustil našu slnečnú sústavu a dnes sa nachádza približne 23-miliárd km od Zeme.
Voyager 1 funguje úplne normálne, prijíma a vykonáva rozkazy prichádzajúce zo Zeme, pričom zbiera neoceniteľné vedecké dáta a posiela ich našim smerom. Problémom ale je, že dáta z riadiaceho systému sondy nezodpovedajú tomu, čo sa naozaj na palube deje, píše NASA. Systém AACS (Pozn. redakcie: Attitude articulation and control system) kontroluje orientáciu sondy a jednou z jeho úloh je nasmerovanie antény priamo na našu Zem, aby sonda mohla vysielať dáta do riadiaceho strediska.
Systém ale nie je pokazený, aspoň podľa toho čo vidí riadiaci tím na Zemi. Dáta z telemetrie ale nie sú reálne. Zdá sa, akoby boli údaje náhodne generované a nezodpovedajú žiadnemu stavu, v akom sa môže systém AACS nachádzať. Táto chyba nespustila núdzový režim, pri ktorom fungujú len tie najnutnejšie operácie, aby mohli vedci určiť chybu a rýchlo ju napraviť. Signál sondy Voyager 1 ale nezoslabol, čo znamená, že anténa je stále namierená na našu planétu.
Ďalšie kroky
Vedci momentálne starostlivo monitorujú zvláštny signál. Ich cieľom je určiť, či sú nezmyselné dáta výsledkom nejakej poruchy AACS alebo nejakého iného procesu pracujúceho s telemetrickými dátami. Kým sa nezistí, kde sa stala chyba, vedci nedokážu predpovedať čo bude ďalej a ako dlho vydrží Voyager 1 posielať vedecké dáta.
Svetlu trvá približne 20 hodín, kým prejde vzdialenosť medzi Zemou a sondou. To znamená, že trvá približne dva dni, kým pošlú sonde rozkaz a sonda odpovedá.
Neprehliadnite
„Záhadu, akou je táto, sme v určitom bode očakávali. Sonda je už stará takmer 45 rokov a funguje oveľa dlhšie, než sa predpokladalo. Zároveň sa nachádza v medzihviezdnom priestore, kde sa ešte žiadna sonda nedostala,“ vysvetľuje Suzanne Dodd, ktorá je projektová manažérka misií Voyager 1 a 2.
Možný je aj scenár, kedy sa tímu nepodarí nájsť zdroj záhadnej anomálie. V tomto prípade sa tím adaptuje a pokúsi sa zmeniť softvér tak, aby údaje začali dávať väčší zmysel. Zároveň je možné, že sonda bude musieť prejsť na záložný systém, čo by nebolo po prvýkrát. V roku 2017 si tím misie všimol opotrebovanie trysiek. Prehodili sondu na záložný pár, ktorý sa využíval hlavne pri strete s planétami. Tieto trysky fungovali aj napriek tomu, že sa nepoužívali 37 rokov.
Sondy Voyager 1 a 2 fungujú oveľa dlhšie, než sa predpokladalo pri štarte misií. Vedecký tím na Zemi sa momentálne snaží hľadať spôsoby, ako sondu Voyager 1 udržať pri živote do roku 2025 a ďalej. Momentálne sa pokúšajú prísť na kĺb záhadnej anomálii v systéme AACS a snažia sa vyťažiť čo najviac z informácií, ktoré sonda aj naďalej posiela na Zem.
Komentáre