Čo sa stalo sonde Voyager 1? Vedci z NASA opravili zvláštnu chybu, jej príčinu ale nezistili
Zdá sa, že najvzdialenejšia sonda už posiela správne údaje, no čo sa jej stalo ostáva záhadou.
V máji tohto roku sa na palube sondy Voyager 1 udiala zvláštna chyba. Najvzdialenejšia sonda síce fungovala úplne normálne – prijímala a vykonávala rozkazy, no dáta z riadiaceho systému AACS nezodpovedali tomu, čo sa na palube odohrávalo.
Chybu zaznamenal riadiaci tím na Zemi a situácia ich zaskočila. Systém podľa nich nebol pokazený, no akoby sa telemetrické údaje generovali náhodne a tým pádom neukazovali žiaden stav, v ktorom by sa reálne sonda mohla nachádzať.
Vedci z NASA’s Jet Propulsion Laboratory nedávno oznámili, že sa im podarilo chybu napraviť, no jej príčina ostáva stále záhadou. Podľa informácií systém AACS začal posielať dáta cez palubný počítač, ktorý však prestal pracovať už dávno. To viedlo k odoslaniu nezmyselných informácií. Projektová manažérka misie Voyager, Suzanne Dodd vysvetľuje, že akonáhle prišla táto možnosť do úvahy, tím sa rozhodol zvoliť jednoduchšie riešenie problému. Systému AACS nariadili, aby začal posielať dáta do správneho počítača.
Prečo sa však sonda rozhodla zmeniť spôsob akým dáta posiela ostáva záhadou. Najpravdepodobnejšou možnosťou je ale to, že systém dostal príkaz od ďalšieho chybného počítača. Ak sa tieto podozrenia potvrdia, znamenalo by to, že má Voyager 1 ešte jednu chybu v ďalšom systéme sondy. Tím inžinierov na Zemi pokračuje v hľadaní chyby, no nepredpokladajú, že by išlo o závadu, ktorá by mohla vážne ohroziť stav sondy.
„Sme radi, že sa nám podarilo získať telemetrické dáta,“ konštatuje Dodd.
Kde sa stala chyba?
Dodáva, že ďalšie kroky budú smerovať k analýze všetkých dát zo systému AACS. Dúfajú, že v nich nájdu všetko, čo systém robil a kde sa v konečnom dôsledku stala chyba. Celkovo sú však optimistickí aj keď trochu opatrní. Vyšetrovanie pravej podstaty chyby sa totiž len začalo.
Neprehliadnite
Sondy Voyager 1 a Voyager 2 putujú vesmírom už 45 rokov. Obe sa už nachádzajú za hranicami Slnečnej sústavy v regióne, ktorý sa označuje ako heliopauza. Ide o bublinu energetických častíc a magnetických polí generovaných Slnkom. Zároveň ide o hraničný región, kde tlak slnečného vetra prestáva odolávať tlaku galaktického vetra.
Heliopauza sa považuje za konečnú časť heliosféry a podľa niektorých definícií predstavuje koniec Slnečnej sústavy. Heliopauza má tvar kvapky, pričom najbližší okraj sa nachádza od 90 do 100 astronomických jednotiek od Slnka. Jedna astronomická jednotka predstavuje vzdialenosť medzi Zemou a Slnkom, teda približne 150-miliónov km. Na opačnej strane je tvar heliopauzy pretiahnutý do dlhého chvosta.
Voyager 1 momentálne smeruje k Oortovmu oblaku – obrovskej sférickej štruktúre na okraji gravitačného vplyvu Slnka. Oortov oblak pozostáva z drobných ľadových telies a predpokladá sa, že sonde cesta k nemu zaberie približne 300 rokov. Činnosť sondy však bude pokračovať len do roku 2025, kedy sa jej minie palivo a prestanú fungovať všetky systémy.
Komentáre