Solárny problém dostal po takmer 20 rokoch riešenie. Nový model rieši zjednodušené chápanie Slnka
Od začiatku druhého tisícročia sa vedci nedokázali vysporiadať s jednou nezrovnalosťou: Chemický model Slnka bol iný, ako ukazovali pozorovania.
V prvých rokoch druhého tisícročia vedci získali novú sadu dát, ktorá im povedala viac o zložení a množstvách chemických látok na povrchu Slnka. Tým sa zároveň odštartoval takzvaný „solárny problém“, reálne výsledky sa totiž nezhodovali so štandardným solárnym modelom, vysvetľuje portál Ženevskej univerzity.
Vedecká komunita nové výsledky dlhú dobu spochybňovala, no nové pozorovania sa ukázali byť správnymi aj v ďalších pozorovaniach. Solárne modely sa museli novým výsledkom prispôsobiť, pretože to, čo o našej domovskej hviezde vieme, vedci používajú k porozumeniu ďalších hviezd vo vesmíre. Vo svojej štúdii veci vytvorili nový model, ktorý rieši solárny problém a viaže sa na rotáciu Slnka okolo svojej osi.
Rotácia Slnka sa postupom času menila a s rozdielnou rotáciou nastali aj zmeny v magnetických poliach hviezdy. To môže vysvetliť prečo predchádzajúce modely nesúhlasili s tým, čo astronómovia na povrchu hviezdy reálne pozorovali.
„Slnko je hviezda, ktorú vieme najlepšie charakterizovať, preto slúži ako základ a zároveň test pre naše chápanie hviezdnej fyziky,“ vysvetľuje Patrick Eggenberger, jeden z autorov štúdie.
Nové pozorovania by už mali sedieť s modelmi, ktoré berú v úvahu evolúciu hviezdy. Ako vysvetľujú autori štúdie, štandardný solárny model chápe našu hviezdu veľmi zjednodušeným spôsobom. Napríklad rotácia Slnka okolo svojej osi a interné magnetické polia boli až donedávna úplne ignorované. Dlhú dobu štandardný solárny model fungoval tak, ako má, no to sa zmenilo v prvej dekáde tohto tisícročia.
Solárny problém
Medzinárodná vedecká komunita sa rozhodla do hĺbky študovať množstvá chemických látok na povrchu Slnka, no ako už bolo vysvetlené na začiatku článku, táto analýza poriadne rozvírila vlny solárnej fyziky.
Neprehliadnite
Nový solárny model počíta s tým, že rotácia Slnka okolo svojej osi bola dynamická, v minulosti pravdepodobne o niečo rýchlejšia ako dnes. Nestačí však do modelov započítať len rotáciu Slnka, no aj nestabilitu jeho magnetických polí.
„Musíme súčasne brať do úvahy nielen rotáciu Slnka, ale aj magnetické polia. Tieto dva faktory ovplyvňujú distribúciu chemických prvkov na povrchu hviezdy. Je to dôležité, pretože nielen Slnko, ale aj každá hviezda vo vesmíre priamo ovplyvňuje evolúciu vesmíru,“ tvrdí Eggenberger.
Hviezdy sú mimoriadne dôležité. V ich jadrách vznikajú prvky, ktoré sa po explózii hviezdy vymrštia do vesmíru. Z nich vznikajú nielen nové hviezdy, ale aj planéty, napríklad naša Zem.
Nový model je sľubnou cestou k riešeniu solárneho problému, no nie je úplným riešením, ako priznávajú autori. Odbor helioseizmológie vytýčil niekoľko problémov, napríklad v akej hĺbke začína prebiehať konvekcia. Podľa pozorovaní by sa mala začínať 199 500 km pod povrchom. Teoretické modely ukazujú odchýlku až 10-tisíc km, čo je v tomto prípade veľa. Nový model však rieši aspoň časť nejasností a pomocou neho sa môžu nové štúdie dopracovať k lepšiemu pochopeniu našej domovskej hviezdy.
Komentáre