SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Čo sa deje so Slnkom? Solárna aktivita tento rok výrazne prekročila predpovede

Astronómovia priznávajú, že sa naň možno pozeral nesprávne.

Vedci priznávajú, že sa so Slnkom môže diať niečo zvláštne. Hoci nie sú erupcie a koronálne výrony hmoty ničím netradičným, tento rok bolo Slnko aktívne takmer každý deň, čo je výrazne viac, než predpovedala agentúra NASA a americký Národný úrad pre oceán a atmosféru (pozn. redakcie: NOAA).

Zároveň vedci poukazujú na to, že solárna aktivita sa vymykala predpokladom už od roku 2020. Hoci je tento prípad zvláštny, vedci zaoberajúci sa štúdiou našej najbližšej hviezdy tvrdia, že nie je dôvod na paniku, píše portál Science Alert.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

„Nemôžeme spoľahlivo predpovedať solárnu aktivitu. Nerozumieme solárnemu dynamu, procesu, ktorý generuje magnetické polia hviezdy, ktoré pozorujeme v prípade slnečných škvŕn. Ide o jeden z pretrvávajúcich problémov astrofyziky a preto nie sú nepresné predpovede alarmujúce,“ vysvetľuje Michael Wheatland z University of Sydney.

Fyzici teda počítajú s tým, že akákoľvek predpoveď ohľadom solárnej aktivity nemusí byť správna, no v tomto prípade sa otvára možnosť, že vedci musia zmeniť spôsob, akým sa na hviezdu pozerajú. Je možné, že svoje predpovede zakladali na nie úplne pevných základoch.

Najzákladnejším pojmom sú v tomto prípade solárne cykly. Vedci sa domnievajú, že každých približne jedenásť rokov sa magnetické póly Slnka vymenia. Počas obrátenia pólov sa zároveň menia obdobia solárneho maxima a minima. Solárne maximum je špecifické zvýšenou aktivitou hviezdy. Po solárnom maxime aktivita Slnka klesá.

Iný druh solárneho cyklu

Vedci určujú solárne cykly na základe toho, koľko solárnych škvŕn sa nachádza na povrchu. Solárne škvrny sú tmavé fľaky na povrchu Slnka, kde sú magnetické polia mimoriadne silné. V týchto oblastiach zároveň dochádza k solárnym erupciám alebo koronálnym výronom hmoty. Solárny fyzik Scott McIntosh z Národného centra pre atmosférický výskum tvrdí, že predpovedať solárne cykly na základe solárnych škvŕn nie je správne.

„Cyklus solárnych škvŕn nie je primárnym javom, ale sekundárnym. Teórie a učebnice ich však popisujú ako hlavnú vec. Primárnym javom je v skutočnosti Haleov cyklus, teda 22-ročný magnetický cyklus hviezdy,“ vysvetľuje McIntosh.

Haleov cyklus objavil na počiatku 20. storočia astronóm George Ellery Hale a skladá sa z dvoch 11-ročných cyklov, teda jeden Haleov cyklus znamená dve obrátenia pólov Slnka, čo značí, kedy sa magnetické póly vrátia do pôvodného stavu.

McIntosh vysvetľuje, že v interiéri Slnka prebiehajú mimoriadne komplexné procesy. Vedecké teórie sa snažia tieto procesy zjednodušiť, aby vedci dokázali pochopiť, čo sa presne v útrobách hviezdy deje. Veda ale zatiaľ nedokáže na túto otázku odpovedať a záhadou ostáva aj to, ako solárne škvrny vlastne vznikajú. Podľa súčasných modelov sú vyvolané rotáciou Slnka, pretože región rovníka rotuje rýchlejšie ako póly.

Podľa McIntoshovej teórie sú solárne škvrny výsledkom magnetických polí prekrývajúcich sa Haleových cyklov. V roku 2011 si všimol vzorec vo výskyte solárnych škvŕn. Vzorec následne potvrdili historickými dátami siahajúcimi až do roku 1860. Vo všetkých prípadoch mohli pozorovať rovnaký vzorec.

Môže zvláštne správanie Slnka znamenať že sa naň vedci pozerali nesprávne?
Zdroj: NCAR

Tento vzorec ukazoval pásma opačne polarizovaných magnetických vĺn, ktoré prechádzali povrchom Slnka v cykloch. Táto aktivita zároveň vedie k vzniku solárnych škvŕn. Pásma sa môžu navzájom prekrývať a keď sa tak stane, reagujúce magnetické systémy zabránia vzniku solárnych škvŕn a nastáva obdobie solárneho minima.

Podľa ostatných vedcov je tento model zaujímavý a lepšie zodpovedá práve prebiehajúcemu 25. solárnemu cyklu, než oficiálne modely. No o jeho uplatnení pochybujú. McIntosh vidí v tomto solárnom cykle príležitosť, ako buď potvrdiť, alebo vyvrátiť správnosť nového prístupu.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close