Slávne Venušine blesky, nemusia byť na konci dňa bleskami. Záhada, ktorá motá vedcom hlavy už 40 rokov, je ešte komplikovanejšia
Výskumníci prinášajú nové dôkazy do 40 rokov starej debaty. Tento dobre známy fenomén môže byť v atmosfére Venuše mimoriadnou vzácnosťou.
Venuša sa pomerne často označuje aj ako pekelná planéta. Teploty na povrchu ľahko presiahnu štyri stovky stupňov Celzia a v spojení s obrovským tlakom sú tieto podmienky dostatočné na to, aby sa na povrchu planéty roztavilo olovo.
Nesmieme však zabúdať aj na toxickú atmosféru a dažde kyseliny sírovej. “Sečteno a podtrženo”, Venuša nie je miestom, kde by ste sa chceli ocitnúť. Výskumníci z University of Colorado, Boulder však vo svojej novej štúdii naznačujú, že možno sme po celý čas boli na Venušu až príliš tvrdí. Hoci z celkového hľadiska sa toho až tak veľa nemení, jednu vec v oblakoch druhej planéty od Slnka nenájdeme, blesky.
Výskumníci už prekvapivo dlho diskutujú o tom, či sú v atmosfére Venuše búrky alebo nie. Nová štúdia naznačuje že nie, alebo ak áno, potom sa búrky objavujú len veľmi zriedka.
“Už 40 rokov sa vedecká komunita baví o tom, či v atmosfére Venuše vznikajú blesky alebo nie. Dúfame, že s našimi novými dátami môžeme túto konverzáciu raz a navždy uzavrieť,” tvrdí Harriet George, vedúca novej štúdie.
Venuša sa právom považuje za jednu z najneobývateľnejších planét sústavy. Paradoxom je, že okrem pekelnej planéty nesie Venuša aj prívlastok “dvojička Zeme”, aj napriek tomu, že v mnohom sú tieto planéty presným opozitom. Venuša má podobnú veľkosť a zloženie ako Zem, no tam podobnosti končia. Jej atmosféra je mimoriadne hustá a bohatá na oxid uhličitý, potentný skleníkový plyn. Ten spôsobil jeden z najvýraznejších skleníkových efektov sústavy. Ako sme už spomenuli, teplôt na povrchu presahujú 400 stupňov Celzia a spolu s drvivým atmosférickým tlakom zapríčinili, že žiadna sonda nevydržala na povrchu viac ako pár hodín.
Za zvláštne signály môže niečo iné
V rámci novej štúdie vedci získali dáta z veľmi nepravdepodobného zdroja, misie Parker Solar Probe, ktorú špecificky navrhli na skúmanie solárnej koróny. Misia odštartovala v roku 2018 a v roku 2021 preletela veľmi blízko popri Venuši. Počas tohto blízkeho preletu zachytila desiatky špecifických pulzov energie, ktoré na Zemi môžu vytvoriť blesky. Autori novej štúdie naznačujú, že tieto energetické pulzy nemusia vznikať bleskami, ale cez narušenia v slabých magnetických poliach, ktoré obklopujú planétu.
Neprehliadnite
Teória autorov novej štúdie sedí s prácou, ktorú publikoval iný vedecký tím ešte v roku 2021. Podstatou tejto štúdie bolo skúmanie absencie rádiových vĺn, ktoré taktiež generujú blesky. Aj táto práca naznačovala, že búrky na pekelnej planéte môžu byť naozaj mimoriadnou vzácnosťou.
“Náš objav ukazuje ako málo ľudia vedia o jednom z našich najbližších susedov,” tvrdí spoluautor štúdie, David Malaspina.
O tom, že sú búrky na Venuši na dennom poriadku sa začalo uvažovať od roku 1978. V tomto roku sa na obežnú dráhu planéty dostala sonda Pioneer Venus, ktorá po prvýkrát zachytila už spomenuté pulzy energie. Vedcom tieto pulzy pripomínali niečo, čo veľmi dobre poznajú zo Zeme, blesky. Tieto pulzy energie sú väčšinou vytvárané bleskami, no nemusí to tak vždy byť.
„Veľká časť diskusií o Venuši a bleskoch sa datuje do roku 1978, keď kozmická loď NASA s názvom Pioneer Venus vstúpila na obežnú dráhu okolo horúcejšieho a nahnevanejšieho dvojčaťa Zeme. Takmer okamžite začala kozmická loď zachytávať signály hvízdacích vĺn stovky kilometrov nad povrchom planéty.“, hovoria výskumníci. „Niektorí vedci videli tieto podpisy a povedali: „To by mohol byť blesk,“ povedal George. „Iní povedali: ‚Vlastne to môže byť niečo iné.‘ Odvtedy sa o tom hovorí sem a tam.“, dopĺňajú.
Blesky môžu rozrušiť elektróny v atmosfére. Tie následne vytvárajú vlny, ktoré po špirále unikajú do vesmíru. Tieto vlny znejú ako “pískanie” a vesmírne sondy ich môžu zachytiť. Podľa tohto tónu získali aj svoj názov – pískajúce vlny. Ak by tieto vlny skutočne tvorili blesky, tie by sa v atmosfére planéty objavovali sedemkrát častejšie ako na Zemi.
V novej štúdii vedci naznačujú, že príčinou pískajúcich vĺn môže byť fenomén s názvom magnetická rekonekcia. Tá nastáva, keď sa magnetícke línie Venuše pretrhnú a následne sa spoja dokopy explozívnym spôsobom. K tomuto zisteniu došli potom, ako vykonali analýzu odhalili, že venušine hvízdacie vlny smerovali nesprávnym smerom. Zdalo sa, že sa pohybujú smerom nadol k planéte, nie do vesmíru, ako by ste očakávali od búrky.
„Smerovali dozadu od toho, čo si každý predstavoval za posledných 40 rokov,“ povedal Malaspina.
Zatiaľ však nič nie je isté. Vedci vo svojej práci pokračujú, no potrebujú analyzovať ešte ďalšie pískajúce vlny na to, aby mohli blesky vylúčiť úplne.
Komentáre