SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Sonde Parker Solar Probe sa úplnou náhodou podarilo nemožné: Toto je Venuša tak, ako ste ju ešte nevideli

Astronómovia z NASA nedávno uverejnili pôsobivé nové zábery.

Dostať sa pod hrubú a jedovatú atmosféru Venuše nie je jednoduché. Do dnešného dňa sa to podarilo len niekoľkým misiám, medzi ktoré sa radí aj projekt americkej NASA, Magellan. Táto misia odhalila povrch „zlej dvojičky Zeme“ pomocou rádiových vĺn. Bola tu aj sovietska misia Venera, ktorá ako jediná sonda pristála až na pekelný povrch planéty a priniesla nám odtiaľ jedinečný záber ešte predtým, než podľahla extrémnym podmienkam.

Parker Solar Probe sa nedávno pridala do zoznamu a vedcom priniesla jedinečné zábery spoza nepreniknuteľnej atmosférickej opony, píše portál Science Alert. Ide o to významnejšiu udalosť, lebo vedci absolútne nečakali, že sa to sonde podarí.

„Venuša je tretím najjasnejším objektom na oblohe, no až doteraz sme nemali veľa informácií o tom, ako jej povrch vyzerá. Všetky naše pokusy boli blokované hustou atmosférou,“ vyjadril sa Brian Wood, ktorý pracuje na projekte Parker Solar Probe.

Po prvýkrát v histórii môžeme vidieť povrch Venuše vo viditeľnom spektre. Pomocou vedeckého nástroja WISPR (pozn. redakcie: Wide-Field Imager for Prker Solar Probe) astronómovia nahliadli pod jedovatú atmosféru a odhalili množstvo nových geologických štruktúr planéty. Sonda minulý rok zachytila zábery nočnej strany planéty a vyzeralo to tak, že povrch planéty spoza hustej atmosféry trochu vykúkal.

Vedecký nástroj WISPR sa špecializuje na zachytávanie fotografií v spektre, ktoré je vnímateľné ľudským okom. Zároveň sa ukázalo, že kamera dokáže prekročiť aj do infračerveného spektra, čo bolo v tomto prípade kľúčové. Infračervené spektrum zobrazuje tepelnú energiu. Ak by sa sonda pokúsila zachytiť záber dennej strany, akékoľvek infračervené žiarenie by sa stratilo. Na nočnej strane ale teplota kolíše a nástroj tieto zmeny dokázal zachytiť.

„Ukázalo sa, že povrch Venuše je tak horúci, že žiari. Je to ako kus železa, ktoré niekto vytiahol z vyhne,“ vysvetľuje Wood.

Jedinečný objav

Vďaka tomu sa sonde podarilo takmer nemožné a to pozorovať povrch tejto planéty. Atmosféra Venuše je plná hustých a jedovatých oblakov, z ktorých prší na povrch kyselina sírová. Sondy na obežnej dráhe nedokážu vidieť cez túto vrstvu a sondy, ktoré sa odvážia zostúpiť na povrch sa vplyvom drsných podmienok kompletne roztavia.

Radarové zábery planéty existovali už od roku 1990 a to vďaka sonde Magellan. Radarovú snímku priniesla nedávno aj japonská sonda Akatsuki. Astronómovia mali teda dobrú predstavu o tom, čo môžu na povrchu planéty nájsť, no fotografie zachytené na samom kraji viditeľného spektra prinášajú úplne iný pohľad na planétu.

Sonde Parker Solar Probe sa podarilo zachytiť povrch Venuše
Zdroj: Geophysical Research Letters(Brian Wood)

Na základe dát budú môcť vedci určiť, aké typy minerálov sa nachádzajú na povrchu planéty. Každý z nich totiž prijíma a vyžaruje teplo odlišným spôsobom. Infračervená stopa, ktorú po sebe zanechávajú by teda mohla byť kľúčom k histórii planéty.

Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close