Ako vyzerala naša planéta ešte pred tektonickými platňami? Prezradiť to môže naša „dvojička“ Venuša
Výskumníci z NASA si na Venuši všimli zvláštne štruktúry, pod ktorými môže prebiehať geologická aktivita.
Venuša sa niekedy prezýva aj ako dvojička Zeme, kvôli podobnej kompozícii a aj veľkosti. Okrem týchto dvoch vecí však ide o dva diametrálne odlišné svety. Zatiaľ čo Zem má mierne teploty a vhodné podmienky na život, Venuša je peklom, kde sa na povrchu vďaka obrovským teplotám a tlaku dokáže rozpustiť olovo.
Americká NASA vysvetľuje, že kvôli podobnej kompozícii a veľkosti by mali planéty strácať teplo približne rovnakým tempom. Vedci vedia, ako stráca teplo naša planéta, no čo sa týka Venuše, táto otázka ostávala dlhú dobu nezodpovedaná. V rámci nového výskumu však vedci preskúmali 30 rokov staré dáta misie Magellan a podarilo sa im nájsť odpoveď.
Nová štúdia naznačuje, že tenké regióny v najvrchnejšej vrstve planéty môžu pomôcť zodpovedať to, ako sa Venuša ochladzuje. Na rozdiel od našej planéty nemá Venuša tektonické platne, čiže v tomto smere bude strata tepla prebiehať o čosi inak. Začiatkom 90. rokov si misia americkej NASA, Magellan, všimla zvláštne kruhové geologické štruktúry a predpokladá sa, že značia miesta, kde je litosféra planéty najtenšia a najaktívnejšia.
„Pomerne dlhú dobu sme verili tomu, že litosféra Venuše je statická a pomerne hrubá. Naše chápanie sa ale posúva dopredu,“ vysvetľuje Suzanne Smrekar, výskumníčka z NASA’s Jet Propulsion Laboratory a vedúca štúdie.
Tenšia litosféra umožňuje aby z útrob planéty uniklo oveľa viac tepla. Autori štúdie hovoria, že kde je vyššie prúdenie tepla, tam možno pozorovať zvýšenú vulkanickú aktivitu pod povrchom. Veria, že tieto kruhové štruktúry sú zároveň miestami, kde prebiehajú aktívne geologické procesy. Tie menia povrch celej planéty.
Sopečná aktivita
V rámci štúdie sa autori pozreli na 65 takýchto regiónov, ktoré môžu mať priemer až niekoľko stoviek kilometrov. Na základe dát misie Magellan vypočítali hrúbku litosféry okolo nich a následne zistili hĺbku týchto štruktúr, ktoré pomenovali koróny. Okolo každej sa nachádza litosféra, ktorá má hrúbku približne 11 kilometrov, čo je oveľa menej ako sa predpokladalo. V týchto regiónoch prúdi v priemere viac tepla ako na Zemi čo značí, že ide o geologicky aktívne regióny.
Neprehliadnite
„Venuša nemá tektonické platne ako Zem. Napriek tomu tieto regióny umožnia uniknúť veľkému množstvu tepla,“ vysvetľuje Smrekar.
Vedci dokážu zistiť vek povrchu planéty na základe impaktných kráterov. Pri tektonicky aktívnej planéte akou je Zem, staré krátery miznú a sú zakryté novou kôrou. Venuši chýba tektonická aktivita, no napriek tomu je jej povrch relatívne mladý. Vo svojej štúdii autori vysvetľujú, že za mladý vzhľad povrchu Venuše môže s najväčšou pravdepodobnosťou sopečná aktivita. Tá pokrýva povrch lávou a prekrýva staršie krátery.
K Venuši poputuje aj misia VERITAS, ktorá začne tam, kde Magellan skončil. Pomocou špeciálneho radaru vedci vytvoria 3D globálne mapy planéty a pomocou infračerveného spektometra sa pokúsia zistiť, z čoho sa skladá povrch Venuše.
Komentáre