Venuša môže byť vulkanicky aktívna: Ak je tomu tak, dokážeme vysvetliť „podpis života“, ktorý bol v minulosti objavený
Vedci objavili vo vrchných častiach atmosféry fosfán, plyn, spájajúci sa so životom. Táto záhada má však ďalšie vysvetlenie.
Viac ako dvojkilometrová sopka na povrchu Venuše môže byť stále aktívna, tvrdí nová štúdia. Vedci chcú týmto objavom prispieť k diskusii, či by mohol na tejto „pekelnej planéte“ existovať život.
Venuša sa síce označuje ako dvojička Zeme, no okrem podobnej veľkosti, či zloženia planéty, sú to diametrálne odlišné planéty. Na povrchu Venuše sú vysoké teploty a hlavne tlak. Pri týchto podmienkach sa na jej povrchu rozpustí olovo.
Ďalšou charakteristikou tejto planéty je fakt, že má najviac sopiek v celej Slnečnej sústave, píše portál Space. Predpokladá sa, že na jej povrchu nájdeme viac ako 1 600 väčších sopiek a až milión tých menších. Otázkou ale ostávalo, či sú tieto sopky aktívne. To ostáva pre vedcov stále záhadou, pretože akákoľvek sonda v drsných podmienkach nevydrží dlho.
Venuša má zároveň hustú atmosféru, ktorá obsahuje oblaky kyseliny sírovej. Preto je pre astronómov mimoriadne zložité vidieť jej povrch z vesmíru. Vedci sa ale v novej štúdii pozreli na Idunn Mons, sopku, ktorá má výšku 2.5 km a šírku 200 km. Idunn Mons sa nachádza v regióne Imdr Regio, ktorý je na sopky bohatý. Podarilo sa im nájsť niečo, čo by mohli interpretovať ako nedávnu sopečnú činnosť.
Už predchádzajúce výskumy odhalili, že Venuša má relatívne málo kráterov v porovnaní s ostatnými telesami Slnečnej sústavy. Vedci predpokladajú, že láva z aktívnych sopiek môže stopy po kráteroch zakrývať. Ak by sa vedcom podarilo hlbšie nahliadnuť do sopečnej činnosti Venuše, mohli by získať viac informácií o fosfáne, záhadnom plyne v jej atmosfére.
Neprehliadnite
Život, alebo sopečná činnosť?
Fosfán by mohol byť biologickou stopou, naznačujúcou, že sa v oblakoch pekelnej a nehostinnej planéty nachádza život. Hoci sa fosfán radí medzi látky, vznikajúce biologickou činnosťou, prepojený by mohol byť aj so sopečnou činnosťou.
„Vzhľadom na to je kľúčové, aby sme našli stopy vulkanickej činnosti,“ vyjadril sa jeden z hlavných autorov štúdie, Piero D’Incecco.
V roku 2010 objavila misia Európskej vesmírnej agentúry, Venus Express infračervenú anomáliu na sopke Idunn Mons. Vedci naznačujú, že vtedy mohlo ísť o čerstvý vulkanický depozit. Misie Venus Express a Magellan neskôr potvrdili existenciu lávových prúdov na planéte. Nový výskum definitívne potvrdil, že bola sopka Idunn Mons nedávno aktívna. Nedávno znamená, že mohla byť aktívna v rozmedzí 10-tisíc rokov dozadu, až pár rokov dozadu.
Dobrou správou je, že k Venuši poputuje niekoľko vesmírnych sond, napríklad misia americkej NASA, VERITAS, alebo misia Európskej vesmírnej agentúry, EnVision. Ak je Venuša naozaj sopečne aktívna, tieto misie zistia, ktoré regióny sú najaktívnejšie. Zároveň budú vedci hľadať rôzne zmeny, ktoré sa mohli v prípade sopiek udiať.
Komentáre