Rýchlejšie otepľovanie v Arktíde povedie ku skoršiemu nárastu globálnych teplôt o 2 °C, než sme predpokladali
Výskumníci v novej práci vysvetľujú, že bez rýchlejšieho otepľovania arktických oblastí by sme mali viac času
Ľad v arktických oblastiach sa roztápa rýchlejšie, než sa predpokladalo. Výskumníci z University College London v novej štúdii varujú, že rýchlejšie roztápanie ľadu má potenciál urýchliť globálne otepľovanie.
V štúdii varujú, že roztápanie ľadu v arktických oblastiach nás posunie bližšie k otepľovaniu o 2 stupne Celzia o osem rokov skôr, než ak by sa tieto oblasti otepľovali priemerným tempom. V Parížskej dohode sa svetové krajiny zaviazali udržať otepľovanie na hranici 1,5 °C vzhľadom na teploty pred priemyselnou revolúciou.
Dosiahnuť túto hranicu neznamená, že pár dní v roku teploty budú o 1,5 °C vyššie ako počas toho istého obdobia pred priemyselnou revolúciou. Znamená to, že teploty sa dlhodobo budú nad touto hranicou držať. Už dnes prežívame dni, kedy teploty presiahnu 1,5 °C a považujeme ich za jedny z najteplejších dní v histórii. Ak by sa takto držali dlhodobo, mohlo by to spôsobiť problémy nielen pre naše zdravie, ale aj pre poľnohospodárstvo či iné sféry.
Hrozí, že so zhoršujúcim sa globálnym otepľovaním sa oblasti pri rovníku stanú neobývateľné pre ľudí. Viaceré štúdie, vrátane tohto výskumu varujú, že dnes už ide o mimoriadne vážny problém. Výskumníci v novej štúdii varujú. Vplyvom procesov v arktických oblastiach nám ostáva ešte menej času, než sme si doteraz mysleli.
Bez rapídneho arktického otepľovania by sme mali viac času
Autori práce vytvorili simulácie, v ktorých sa arktické územia neroztápali rýchlejšie a následne zistili, ako sa v rámci tejto situácie správali globálne teploty. Sledovali, kedy v tejto situácii globálne teploty presiahli hranice 1,5 a 2 °C, stanovené Parížskou dohodou. Ukázalo sa, že nebyť rýchlejšieho otepľovania arktických oblastí, hranicu by sme prekonali až o osem rokov neskôr. V súčasnosti sa predpokladá, že ak nebudeme robiť s globálnym otepľovaním nič, 1,5 °C prekonáme v roku 2031 a 2 °C v roku 2051.
Neprehliadnite
Modely zároveň ukazovali, že rýchlejšie otepľovanie arktických oblastí prináša určitú mieru neistoty do predpovedí, pretože variácie v regióne sú väčšie ako variácie zvyšku planéty.
“Naša štúdia ukazuje, že rapídne otepľovanie arktických oblastí má globálny vplyv a je mimoriadne dôležité, má totiž obrovský vplyv na to, kedy sa naša planéta posunie za kritické klimatické hranice,” tvrdí Alistair Duffey, vedúci štúdie.
Autori štúdie volajú po detailnejšom monitorovaní teplôt v arktickej oblasti, či už priamo na mieste alebo pomocou satelitov. Zároveň chcú lepšie pochopiť procesy, ktoré vplývajú na rýchlejšie roztápanie arktického ľadu a otepľovanie celej oblasti. Rapídne otepľovanie Arktídy má zároveň aj ďalšie dôsledky, ktoré v štúdii autori nezohľadňujú. Roztápanie ľadu vedie k zvyšovaniu morských hladín a otepľovaním dochádza k roztápaniu permafrostu, z ktorého sa uvoľňuje viac skleníkových plynov.
Komentáre