Ruský vedec má znepokojivú teóriu, prečo sme ešte nestretli mimozemšťanov, a je dosť desivá
Ruský fyzik Alexander Berezin ponúka znepokojivé riešenie Fermiho paradoxu, ktoré črtá ľudstvu temnú budúcnosť.
Výskumníci už celé desaťročia pátrajú po stopách inteligentného života vo vesmíre. Mnohí veria, že Zem nie je až tak výnimočnou planétou, aby bola jedinou svojho druhu v celom vesmíre alebo len v našej galaxii.
Inteligentný život by teda mal existovať, no zatiaľ nevieme, ako po ňom pátrať, ani kde by sa mohol nachádzať. Ani po desiatkach rokov od založenia inštitútu SETI, ktorý sa špecializuje na pátranie po inteligentnej civilizácii, sme nenašli jediný dôkaz o tom, že okrem nás existuje vo vesmíre iný život. To frustrovalo astrofyzika menom Enrico Fermi a hovorí sa, že počas jednej z obedňajších prestávok tresol rukou do stola a zvolal dnes už známe: “Kde sú všetci?”
Fermi týmto zvolaním položil základy takzvaného Fermiho paradoxu, ktorý tvrdí, že len v našej galaxii by malo existovať niekoľko civilizácií, no napriek tomu sme žiadnu nenašli. Postupom času vznikli rôzne teórie, ktoré sa pokúšali tento paradox vyriešiť. Podľa jednej sme možno prvou civilizáciou vo vesmíre, iná zas tvrdí, že každá vyspelá civilizácia v istom bode čelí veľkej skúške, ktorá rozhodne, či daná civilizácia zanikne alebo prežije ďalej. Niektoré ponúkajú aj naozaj desivé vysvetlenie.
Portál IFL Science informuje o ďalšej štúdii, ktorá sa pokúsila Fermiho paradox vysvetliť. Aj táto teória môže naznačovať budúcnosť, ktorá by sa nám nemusela páčiť.
Za prácou stojí ruský fyzik Alexander Berezin, ktorý ju pomenoval jednoducho, “Prví dnu, poslední von”. Berezin vo svojej teórii naznačuje, že akonáhle prvá civilizácia dosiahne schopnosť cestovať medzi hviezdami, nakoniec vyhladí všetky ostatné civilizácie.
Neprehliadnite
Berezin ale upozorňuje, že jeho teória nehovorí, že táto mimozemská civilizácia by bola vo svojej podstate zlá. Takáto vyspelá civilizácia by si nás jednoducho nemusela všimnúť. Zároveň existuje aj možnosť, že by bola natoľko vyspelá, že by jej nezáležalo na tom, čo sa s tak “primitívnym” druhom stane.
“Mimoriadne vyspelá civilizácia by jednoducho nemusela dávať pozor. Ide o rovnakú situáciu, ako keď stavbári zdemolujú mravenisko, pretože nemajú žiaden dôvod, aby ho chránili,” tvrdí Berezin.
Hrozí ľudstvu temná budúcnosť?
Berezin zároveň ponúka rovnako jednoduché vysvetlenie toho, prečo nás ešte nikto “nezašliapol”. Berezin tvrdí, že to my sme tá civilizácia, ktorá v budúcnosti bude ničiť iné civilizácie.
Na druhú stranu treba podotknúť, že jeho práca niekoľko vecí výrazne zjednodušuje. Výskumníci tvrdia, že definícia života sa zakladá na siedmich parametroch, no Berezin vo svojej práci používal jeden, ktorým bol rast. Rast popisuje motiváciu života rozširovať sa a neskôr opustiť svoju rodnú planétu. Postupom času takáto civilizácia bude mať ambíciu stať sa dominantnou silou vo vesmíre a teoreticky by tým mohla spôsobiť zánik iných foriem života.
Ľudstvo je dobre oboznámené s takýmito silami. Historicky môžeme hovoriť napríklad o kolonializme alebo kapitalizme. Berezin tvrdí, že radšej by sa mýlil. Ako riešenie tohto temného scenára vidí objavenie mimozemského inteligentného života ešte predtým, ako začneme našu éru kozmických kolonizátorov.
Komentáre