Rimania postavili nadčasovú kanalizáciu, ktorú potom nechceli používať: Aké bolo ich zmýšľanie?
Kanalizačný systém rímskych miest mnohí opisujú ako nadčasový a dielo brilantných inžinierov. Čistota ale nebola jeho hlavným účelom.
Rím bol známy svojim kanalizačným systémom, ktorého základy vznikli okolo roku 500 pred Kristom. Prvotná kanalizácia sa skladala z presne vytesaných kanálov a keď sa do mesta o niečo neskôr dostali Rimania, tento kanalizačný systém nielen využívali, ale rozhodli sa ho zaviesť aj do svojich ďalších miest, vysvetľuje portál The Conversation.
Hoci každý vieme účel kanalizačného systému, aj napriek tomu mnohí experti opisujú rímsku odpadovú sieť ako dielo brilantných inžinierov a za umenie z architektonického hľadiska. Taká Cloaca Maxima, najdlhšia kanalizácia v Ríme, prekonáva aj množstvo moderných kanalizačných sietí, no treba spomenúť hlavne fakt, že rímska kanalizácia a toalety neboli až také sanitárne ako v dnešných dňoch.
Ulice Ríma stále pokrýval ľudský odpad, zvieracie kože či vnútornosti alebo iné druhy smetí. Moderná kanalizácia má nájsť spôsob, ako sa tohto odpadu zbaviť, no Rimania možno mali o svojich kanalizáciách inú predstavu. Novšie archeologické výskumy naznačili, že ich kanalizácia slúžila hlavne na odčerpanie stojatej vody a menšej špiny.
Cloaca Maxima neslúžila na to, aby spravila mesto čistejším, no jej hlavnou úlohou bolo dostať vodu z nerovných ulíc a následne preniesť vodu do rieky Tiber. Všetka voda a s ňou aj nečistoty sa vliali rovno do rieky, ktorá bola pre mesto hlavným zdrojom vody. Akvadukty prišli až o niečo neskôr.
Kanalizácia ale odčerpávala špinavú vodu z miest, kde by bránila čistote alebo ekonomickému či sociálnemu rozvoju. Zaujímavosťou je predpoklad, že rímske kanalizácie museli byť čistené ručne. Pod jednou z ulíc mesta Herculaneum sa archeológom podarilo objaviť 1,3-metrov vysokú kopu stvrdnutého odpadu, ktorú by nevyčistil žiadny vodný zdroj.
Neprehliadnite
Báli sa ľudia kanalizácie?
Vedci teda predpokladajú, že čas od času sa musela rímska kanalizácia vyčistiť a táto práca prináležala buď otrokom alebo väzňom. Ďalším dôkazom toho, že rímske kanalizácie neboli populárne sú toalety objavené v Pompejách či iných mestách. V nich ste síce mohli nájsť množstvo toaliet, no takmer žiadna nebola pripojená na kanalizáciu. Toaletu malo aj množstvo domácností, no v skutočnosti to bola latrína. Tá sa častokrát nachádzala priamo v kuchyni, kde si domáci pripravovali jedlo.
Rimania síce mali kanalizáciu, tak prečo si na ňu nepripájali toalety? Jedným z možných vysvetlení je fakt, že otvory kanálov nemali žiadne poklopy, teda nikto nevedel, čo nimi môže vyliezť. Demonštruje to príbeh, ktorý je síce vymyslený, no ponúka obraz o zmýšľaní rímskeho človeka. Podľa tohto príbehu každú noc do domu iberského obchodníka zavítala chobotnica, a to práve cez kanalizačný systém. Tá mu vyjedla všetky ryby, ktoré mal uložené v špajzi. Autorom tohto príbehu je Aelian, ktorý ho vytvoril v druhom storočí nášho letopočtu.
Rimania síce položili základy pre systém, ktorý v značne vylepšenej miere používame aj dnes, no ich zmýšľanie sa od toho nášho líšilo. Poukazujú na to mnohé archeologické nálezy. Rimania sa napríklad báli navštevovať verejné toalety, ktoré sa spravidla na kanalizáciu pripájali. Okrem toho, že išlo o skutočne odporné miesto, obyvatelia miest sa báli hlavne démonov.
Komentáre