Veda a výskum

Na vrchole Rímskej ríše trápila obyvateľov zákerná choroba: Malária má oveľa dlhšiu históriu, než si myslíte

Malária sa dnes považuje za jedno z najzávažnejších infekčných ochorení. Trápila aj starovekých Rimanov.

Malária sa považuje za jednu z najvážnejších infekčných chorôb modernej doby, no podľa štúdie vedcov z McMaster University trápila aj obyvateľov starovekého Ríma.

Analýza 2-tisíc rokov starých ľudských ostatkov z talianskeho polostrova potvrdila výskyt tohto ochorenia počas obdobia Rímskej ríše, čím sa zároveň uzatvorila aj ďalšia vedecká debata. Dlhú dobu totiž nebolo jasné, či sa malária objavovala aj v Ríme a ako dlho sa v ríši udržala. Aby získali vedci odpoveď, hľadali stopy malárie v zuboch kostier, ktoré našli na troch cintorínoch datujúcich sa do obdobia prvého až tretieho storočia nášho letopočtu.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Stopy, ktoré malária zanechala v genómoch týchto ľudí sú mimoriadne dôležité. Po prvé slúžia ako referencia pre výskyt tejto choroby a po druhé ponúka vedcom pohľad na evolúciu ľudských chorôb ako takých.

„Malária sa pravdepodobne považovala za významnú historickú chorobu. Predpokladáme, že tento patogén spôsobil v starovekom Ríme množstvo úmrtí,“ vysvetľuje genetik Hendrik Poinar, jeden z autorov štúdie.

Trápila aj Rímsku ríšu

Malária sa prenáša infikovanými komármi a ochorenie spôsobuje niekoľko parazitov, najrizikovejší je Plasmodium falciparum. Dnes malária spôsobí ročne až 450-tisíc úmrtí. Aj v historických prameňoch môžeme nájsť stopy horúčky, ktorá znie špecificky ako jeden z príznakov malárie, hoci vedci doteraz netušili, aká forma choroby v tej dobe prevládala. Nová štúdia potvrdila, že za ochorením v starovekom Ríme s najväčšou pravdepodobnosťou mohla P. falciparum.

„Naša práca so sebou prináša aj ďalšie otázky. Nejasným ostáva napríklad to, akým rozšíreným bol parazit naprieč Rímskou ríšou,“ vysvetľuje Stephanie Marciniak, jedna z autoriek štúdie.

V rámci svojej práce vedci analyzovali zuby z 58 dospelých jedincov a 10 detí. Cintoríny, z ktorých ostatky zobrali, sa nachádzali na Isola Sacra, Velia a Vagnari. V tej dobe sa Velia a Isola Sacra považovali za významné prístavné mestá a centrá obchodu. Na odhalenie známok malárie vedci použili špeciálnu metódu, ktorú navrhli priamo na univerzite McMaster.

Podľa slov autorov išlo o extrémne pomalý a náročný proces, ktorý komplikovala samotná povaha ochorenia. Parazity malárie sa nachádzajú prevažne v krvi a orgánoch, ktoré sa postupom času rozkladajú. Nakoniec sa im však podarilo stopy malárie objaviť. Podarilo sa im získať viac ako polovicu mitochondriálneho genómu P. falciparum. Tento parazit sa považuje za najrozšírenejšieho v subsaharskej časti Afriky a kdekoľvek na svete je najsmrteľnejším zo všetkých parazitov, ktoré spôsobujú maláriu.

Priebeh malárie môže byť v niektorých prípadoch veľmi rýchly. Môžu zlyhávať dôležité orgány, obličky a nastáva kóma. Najrizikovejšou skupinou sú deti. Medzi prvé príznaky patrí horúčka, triaška, bolesť kĺbov a zvracanie. Ak maláriu spôsobil parazit P. falciparum, môže sa objaviť aj mravenčenie v pokožke.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close