Aký je rozdiel medzi stredovekými a modernými mestami? „Výsledky našej práce ma šokovali!“, tvrdí vedec
Rozvoj moderných miest prebieha na základe ľahko predpovedateľných pravidiel, ktoré však môžu existovať už od prvých spoločenstiev.
Aký je rozdiel medzi moderným a antickým mestom? Podľa štúdie inštitútu v Santa Fe až prekvapivo malý. Svoju prácu, ktorá vznikala v spolupráci s University of Colorado, Boulder, publikovali v roku 2015 a vysvetlili, že funkcia starovekých miest bola viac-menej rovnaká ako funkcia tých našich.
Už predchádzajúce štúdie dokázali, že rast mestskej populácie je rýchlejší ako rozvoj infraštruktúry a výroba rôzneho tovaru či vývoj služieb je rýchlejší, než rast populácie. Ide o rovnicu, ktorá sa dá sa dá s mimoriadnou presnosťou predpovedať. Naprieč históriou mohla byť situácia rovnaká.
V rámci svojej práce vedci preskúmali archeologické dáta, ktoré zachytávali obdobie 2-tisíc rokov a štyri kultúrne obdobia v Amerike ešte pred jej objavením európskymi moreplavcami. Na základe týchto dát analyzovali rozmery stoviek náboženských chrámov a domov, na pomocou čoho zistili hustotu populácie a rýchlosť, akou sa budovala infraštruktúra.
„Výsledky našej práce ma šokovali. Už od mala nás učili že vďaka industrializácii, demokracii a kapitalizmu sa moderný svet od toho antického výrazne líši. Všetky dôkazy však poukazujú na to, že základné hnacie sily socioekonomického rastu sú oveľa staršie,“ vysvetľuje Scott Ortman, jeden z autorov štúdie.
Inými slovami povedané, v štúdii sa autorom podarilo dokázať, že existujú univerzálne zákony, ktoré formujú všetky mestá. Matematické pravidlá, ktoré poznáme dnes, by sa jednoducho dokázali uplatniť aj pri mayských alebo iných metropolách.
Rovnaká situácia naprieč históriou
Mestá sú dôležitými jednotkami našej civilizácie. V nich nájdeme najviac možností nielen na prácu, ale aj sociálnu interakciu. Mestá postupom času rastú a rozvíjajú sa. Pracovných možností pribúda a experti si uvedomili, že tento rast prebieha v predpovedateľných vzorcoch. Ak sa populácia mesta zdvojnásobí, tak o 15% vzrastie plat, množstvo patentov či vyprodukovaných produktov.
Neprehliadnite
„Parametre o ktorých hovoríme nie sú viazané na kapitalizmus alebo iné faktory modernej doby. Sú to parametre, ktoré sú základnou jednotkou sociálnych sietí. Stačilo si uvedomiť toto a odrazu sme zistili, že môžeme vytvoriť univerzálny model, ktorý by fungoval aj naprieč históriou,“ vysvetľuje Ortman.
Ako sme už spomínali, mestá v staroveku rástli a vyvíjali sa rovnakým spôsobom, ako sa dnes vyvíjajú moderné mestá. So zdvojnásobením populácie sa obývaný priestor nezdvojnásobil, ale rozširoval sa pomalšie o približne 83%, informuje Live Science.
„Chcel som im povedať, že tento nápad je čisté bláznovstvo. Staroveké mestá neboli orientované ziskovo, nepoznali kapitalistické investície, ktoré existujú dnes a s najväčšou pravdepodobnosťou mali vládcov, ktorí starostlivo strážili ekonomiku. Nemyslel som si, že by sa riadili rovnakými pravidlami, aké existujú dnes. Štúdia ma však prekvapila. Zameriava sa totiž na špecifický spôsob, akým ľudia v takomto prostredí reagujú,“ hovorí Michael Smith, ktorý sledoval štúdiu autorov.
Autori štúdie dodávajú, že hoci skúmali mestá domorodých Američanov, rovnaké pravidlá platia aj pre stredovek alebo iné historické obdobie.
Komentáre