Prvé zbrane na diaľku môžu byť o 10-tisíc rokov staršie, než sa predpokladalo, hovoria vedci
Výskumníci v rámci novej štúdie skúsili vrhnúť repliky prvých primitívnych zbraní, aby pochopili, čím lovili prehistorickí lovci-zberači.
Pred približne 31-tisíc rokmi sa v oblasti dnešného južného Belgicka usídlili komunity lovcov-zberačov, ktoré už vtedy boli vyspelejšie, než sa spočiatku predpokladalo. Ako dokazuje výskum vedcov z University of Liège, už tieto komunity vedeli ako používať projektilové zbrane ako loveckú zbraň.
Archeológovia vysvetľujú, že sa naši predkovia naučili používať vrhače oštepov o 10-tisíc rokov skôr, než sme doteraz predpokladali. Vrhače oštepov sú zbrane, ktoré sú navrhnuté na vrhanie šípov. Nejde o klasické šípy, ktoré sa používajú do luku, ale väčšie projektily, ktoré majú na dĺžku viac ako dva metre. Takáto zbraň umožnila vrhnúť šíp na vzdialenosť až do 80 metrov.
Vynález zbraní na diaľku má v našej evolúcii mimoriadne dôležité miesto. Vynález totiž predstavoval zmenu v dynamike medzi človekom a jeho korisťou. Vďaka rozšíreným možnostiam lovu sa však zmenil aj jedálniček prehistorických komunít lovcov-zberačov. Aj na základe toho sa vedecká komunita pokúša čo najpresnejšie určiť vek kedy naši predkovia tieto zbrane vynašli.
“Až donedávna nám robilo veľký problém zistiť, kedy presne naši predkovia vynašli prvé zbrane. Tie typicky vyrábali z organických materiálov, ktoré sa len zriedka zachovajú. Nachádzali sme len kamenné hroty, ktoré sa však nedajú spoľahlivo prisúdiť konkrétnej zbrani,” tvrdí jeden z autorov výskumu, Justin Coppe.
Aké zbrane naši predkovia používali?
Najnovšie výskumy, ktoré poukazujú na to, že naši predkovia v Afrike a Európe začali používať luky a vrhače oštepov o niečo skôr, sa zakladali práve na nálezoch kamenných hrotoch. Ďalšie výskumy však tieto práce spochybňovali. Tieto práce ukázali, že veľkosť hrotov pre šípy, šípky či oštepy, sa môže výrazne líšiť, pričom častokrát sa tieto veľkosti prelínajú. To taktiež ukazuje, že jeden hrot mohol patriť hociktorej z vyššie uvedených zbraní.
V rámci novej štúdie vedci zvolili inovatívny prístup. Vykonali balistickú analýzu, ktorá im umožnila lepšie prisúdiť poškodenie kamenných hrotov konkrétnej zbrani. Vedci vykonali obšírny experiment, počas ktorého vytvorili niekoľko replík rôznych paleolitických zbraní, vrátane oštepov, lukov a vrhačov oštepov. Z týchto zbraní strieľali a následne skúmali ako sa opotreboval kamenný hrot, keď projektil zasiahol svoj cieľ.
Neprehliadnite
Výskum ukázal, že vedci na základe experimentov dokázali vytvoriť opotrebovania kamenných hrotov, ktoré následne mohli porovnávať s archeologickými objavmi a identifikovať, z akej zbrane mohol byť projektil vystrelený alebo vrhnutý. Práve testy s vrhačom oštepov potvrdili, že naši predkovia z oblasti dnešného južného Belgicka s najväčšou pravdepodobnosťou používali vrhače oštepov ako zbraň na lov potravy.
Autori štúdie zároveň vyzývajú ostatných výskumníkov, aby pri výskumoch podobného druhu taktiež uplatnili túto mimoriadne zaujímavú výskumnú metódu. Veria, že vďaka nej môžeme lepšie charakterizovať zbraňový arzenál našich predkov a pochopiť, aké nástroje mali k dispozícii pri love potravy.
Komentáre