SpravodajstvoVeda a výskum

Boli neandertálci mäsožravci? Štúdia prináša odpoveď, na ktorú vedci dlho nemali jasnú odpoveď

Pomocou úplne novej vedeckej metódy sa výskumníkovi z CNRS podarilo zistiť stravovacie návyky našich predkov.

Vedcovi z francúzskeho národného inštitútu CNRS sa pomocou analýzy izotopov zinku vo fosíliách našich predkov podarilo zistiť, kde presne stáli v potravinovom rebríčku Neandertálci.

Ide o otázku, na ktorú veda ešte stále nedokáže nájsť jednoznačnú odpoveď. Niektoré dôkazy z Pyrenejského polostrova naznačujú, že Neandertálci vo veľkej miere konzumovali rastliny. Iné dôkazy naznačujú to, že naši predkovia nejedli nič iné, ako je mäso. Kde sa teda nachádza pravda?

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

V novom výskume sa podarilo určiť pozíciu Neandertálcov v potravinovom reťazci na základe analýzy izotopov zinku. Až donedávna sa veda spoliehala na analýzu proteínov a izotopov dusíka v kostnom kolagéne. Táto metóda výskumu má však jeden nedostatok. Funguje len v miernom prostredí a nie na vzorkách starších ako 50-tisíc rokov.

V zubnej sklovine sa nachádza zinok – minerál odolný proti všetkým formám degradácie. Autor novej štúdie, Klevia Jaouen, ho po prvýkrát použil na identifikovanie stravy Neandertálca. V tomto prípade platí, že čím sú nižšie pomery izotopov, tým je väčšia šanca, že boli naši predkovia mäsožravci. Rovnakú metódu použil Jaouen aj na kostiach mäsožravých a bylinožravých zvierat z rovnakého obdobia. Štúdia odhalila, že Neandertálec z náleziska Gabasa bol s najväčšou pravdepodobnosťou mäsožravec.

Z kostí objavených na nálezisku Jaouen usudzuje, že Neandertálec konzumoval aj kostnú dreň ulovenej koristi. Analýza zároveň odhalila aj to, že tento náš predok umrel na rovnakom mieste, kde sa narodil.

Autor štúdie vysvetľuje, že analýza izotopov zinku je oveľa lepšou metódou na rozlíšenie toho, či bol určitý živočíšny druh mäsožravec alebo všežravec. Vedci v nasledujúcich krokoch chcú preskúmať aj ostatky z iných nálezísk. Predovšetkým z náleziska Payre.

Naši predkovia boli s najväčšou pravdepodobnosťou mäsožravci

To, že naši predkovia boli s najväčšou pravdepodobnosťou mäsožravci, potvrdzuje aj výskum z Tel Aviv University. Autori tohto výskumu zároveň naznačili, že naši predkovia sa držali na vrchole potravinového reťazca približne dva milióny rokov.

Zvieratá lovili vo veľkej miere, až kým nenastal nedostatok živočíšnej potravy. V tom momente sa museli naši predkovia prispôsobiť a domestikovať si nielen zvieratá, ale aj rôzne rastlinné druhy. V tom momente sa z nich postupne začali stávať farmári. Rôzne archeologické nálezy poukazujú na to, že človek lovil veľké zvieratá. Na to potrebovali obrovskú dávku skúseností a hlavne tréning.

Viacerí experti sa zhodujú na tom, že lov veľkých zvierat bolo to, čo nakoniec viedlo k ich vyhynutiu. Avšak spôsobom, akým naši predkovia lovili si podľa autorov štúdie vyslúžia označenie „hypermäsožravci“.

Dôkaz o tom, že naši predkovia jedli mäso sa ukrývaj aj v našich telách. Mäsožravci sa vo väčšine prípadov vyznačujú väčším počtom menších tukových buniek, zatiaľ čo všežravce to majú opačne. Analýzy kyslosti žalúdka rovnako naznačujú, že naši predkovia patrili medzi mäsožravce.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close