Prvá polovica spánku vás pripravuje na ďalší deň: Vedci odhalili ďalší význam spánku
Bez spánku by sme nemohli existovať, no vedci stále nemajú jasnú predstavu o tom, na čo spánok slúži. Nová štúdia nám priniesla nové poznatky.
Výskumníci z University College London v práci zistili, čo sa deje v našich mozgoch počas spánku. Ukázalo sa, že počas prvých hodín spánku mozog oslabuje nové prepojenia medzi neurónmi, ktoré vznikli počas dňa.
Vedcom sa ale nepodarilo zistiť, aké funkcie prebiehajú v druhej polovici nášho spánku. Štúdia ale priniesla dôkazy, ktoré podporujú hypotézu o synaptickej homeostáze. Podľa tejto hypotézy spánok slúži v podstate ako reset pre náš mozog.
Keď sme hore, prepojenia medzi mozgovými bunkami silnejú a stávajú sa komplexnejšie. Ak by táto aktivita pokračovala donekonečna, stala by sa energeticky neudržateľnou. Ako autori vysvetľujú, príliš veľa aktívnych prepojení medzi mozgovými bunkami by mohlo zabrániť vzniku nových prepojení nasledujúci deň.
“Význam spánku ostáva do veľkej miery záhadou, no domnievame sa, že spánok predstavuje pre náš mozog chvíľu “offline”. Niektoré prepojenia môžu oslabnúť, aby sme sa dokázali naučiť nové veci počas nasledujúceho dňa,” vysvetľuje vedúci výskumu, profesor Jason Rihel.
Vedci v práci použili druh priehľadnej ryby. Tú upravili tak, aby dokázali jednoduchšie zaznamenať jej synapsie. Následne vedci monitorovali rybu počas niekoľkých cyklov spánku. Tu sa ukázalo, že mozgové bunky sa počas bdelých hodín prepájajú a ich spojenia silnejú. Počas spánku sa zas oslabujú.
Popri tom vedci dokázali, že tento proces je závislý od takzvaného spánkového nátlaku. Jednoduchšie povedané, ide o únavu alebo inak potrebu spánku pre zviera. Keď vedci nedovolili niekoľko ďalších hodín rybe zaspať, v mozgu sa stále tvorili nové prepojenia, až kým zviera nezaspalo.
Neprehliadnite
Prebieha podobná aktivita aj u ľudí?
Otázkou ostáva, či podobné procesy prebiehajú aj u ľudí. V ďalších vedeckých prácach sa autori štúdie vydajú zistiť práve toto.
“Ak sa pozorované vzorce potvrdia aj u ľudí, potom môžeme povedať aj to, že počas poobedňajšieho šlofíka, kedy nie je potreba spánku až tak vysoká, náš mozog neoslabuje synapsie až tak ako večer, keď máme oveľa vyššiu potrebu spať,” tvrdí Rihel.
Vedci odhalili aj to, že oslabovanie prepojení medzi neurónmi netrvá celý spánok. Tento proces sa deje v prvej polovici spánku, teda niekoľko hodín po tom, ako sme zaspali. Táto funkcia zrkadlí vzorec aktivity pomalých vĺn. Ide o fázu spánku, ktorá je najsilnejšia na začiatku noci.
Vieme, že spánok je jednou z najdôležitejších funkcií ľudského tela. Pomáha nám nabrať sily na ďalší deň a viaceré predchádzajúce štúdie zistili, že počas spánku mozog vykonáva aj rôzne triediace funkcie. Vďaka nim môžeme spracovať naučené veci počas dňa a uložiť si dôležité informácie, ktoré potrebujeme na naše každodenné fungovanie. Výskumníci v novej štúdii zisťujú aj to, že sa mozog počas spánku len netriedi, no popri tom sa nastavuje tak, aby sme dokázali ďalší deň prijímať nové informácie.
Komentáre