Štúdia zistila, že pri tomto si náš mozog sám ubližuje: Bez toho by sme si ale nedokázali nič zapamätať
Vedci zistili, že pri vytváraní dlhodobých spomienok v hipokampe sa neuróny poškodzujú.
Výskumníci z Albert Einstein College of Medicine v prelomovej štúdii dokazujú, že človek si nedokáže vytvoriť dlhodobé spomienky bez toho, aby nedošlo k poškodeniu DNA a vytvoreniu zápalu v mozgu.
Autori štúdie vysvetľujú, že zápalová reakcia neurónov sa vo väčšine prípadov považuje za zlú, pretože sa spája s Alzheimerovou alebo Parkinsonovou chorobou.
“Naše zistenia naznačujú, že zápal určitých neurónov v hipokampe mozgu je dôležité pre vytváranie dlhodobých spomienok,” vysvetľuje vedúca výskumu, Jelena Radulovic.
Hipokampus sa už roky považuje za pamäťové centrum ľudského mozgu. V rámci novej štúdie vedci zisťujú, že určité stimuly vyvolávajú v tejto oblasti zápalové reakcie a poškodenie DNA. Táto reakcia ovplyvňuje len konkrétne neuróny. Keď sa však poškodia, vytvoria sa zoskupenia neurónov, ktoré v sebe ukrývajú trvalé spomienky.
Mechanizmus vedci objavili tým, že myšiam dávali krátke jemné elektrické šoky. To viedlo k vytvoreniu si spomienky udalosti. Následne vedci analyzovali neuróny v oblasti hipokampu a odhalili, že sa aktivovali gény spájajúce sa so zápalovou aktivitou. Presnejšie vedci pozorovali silnú aktiváciu génov, ktoré sa spájajú s receptorom TLR9. Táto zápalová signálna cesta je najznámejšia tým, že odštartuje imunitnú reakciu tým, že odhaľuje drobné časti DNA patogénu.
Spočiatku si vedci mysleli, že myš trpí infekciou a preto došlo k aktivovaniu tejto zápalovej cesty. Keď sa však pozreli lepšie, odhalili, že zápalová reakcia sa objavila len v zhlukoch neurónov, ktoré vykazovali poškodenie DNA.
Neprehliadnite
Poškodenie neurónov
Autori štúdie vysvetľujú, že mozgová aktivita častokrát zahŕňa drobné poškodenia DNA, ktoré sa rýchlo opravia. V tomto prípade ale vedci pozorovali výraznejšie poškodenie. Hlbšia analýza poškodenia odhalila, že fragmenty DNA spolu s ďalšími molekulami, sa uvoľnili z jadra neurónov, ktoré následne aktivovali zápalovú cestu TLR9.
Zápal nakoniec stimuloval opravu DNA na neobvyklom mieste, na centrozómoch. Ide o organely, ktoré sa nachádzajú v cytoplazme väčšiny živočíšnych buniek a sú dôležité pre delenie bunky. Neuróny sa však nedelia. Vedci si všimli, že stimulované centrozómy podporovali cykly opravy DNA, ktoré organizovali individuálne neuróny do “pamäťových blokov”.
V prípade myší trvala zápalová reakcia týždeň. Počas toho si všimli, že sa pamäťové neuróny myši zmenili v niekoľkých spôsoboch. Mimo iné sa stali odolnejšie voči rovnakému alebo novému stimulu. To podľa autorov dáva zmysel. S novými informáciami sa stretávame neustále a mozog si musí zapamätať to, čo sa už raz naučil. Neuróny musia udržať svoju informáciu a nemali by byť rozrušené novými informáciami.
Štúdia zároveň zistila aj to, že zablokovanie zápalovej cesty TLR9 viedlo k neschopnosti myši vytvoriť si dlhodobé spomienky. Zároveň vedci pozorovali vážnu genomickú nestabilitu. Tá môže viesť k rýchlejšiemu starnutiu a rôznym psychiatrickým alebo neurodegeneratívnym poruchám.
Komentáre